Sd.Kfz.222
ľahké obrnené prieskumné vozidlo
leichte Panzerspähwagen (2 cm)
 


Vznik
Sd.Kfz.222 tvoril chrbtovú kosť celej rady ľahkých obrnených prieskumných vozidiel od Sd.Kfz.221 po Sd.Kfz.261 postavených na unifikovanom štvorkolesovom podvozku firmy Horch.
Typ Sd.Kfz.222 je bojové vozidlo, ktoré pôvodne slúžilo k vykonávaniu prieskumu a k ochrane radiovozov pri zaisťovaní terénu a pri komunikácií prieskumných jednotiek s velením. Neskôr slúžilo aj v bojoch proti partizánom.
Oficiálny názov vozidla bol "leichte Panzerspähwagen (2 cm) (Sd.Kfz.222)".
Označenie Sd.Kfz. znamenalo skrátený názov Sonderkraftfahrzeug, teda vozidlo pre zvláštny účel.

Konštrukcia
Všetky tieto typy boli konštrukčne veľmi podobné, čo znamenalo obrovskú úsporu nákladov na ich vývoj a výrobu a umožňovalo taktiež poľným opravárenským dielňam držať menšie množstvo náhradných dielov.  Vozidlo bolo tvorené rovnými pancierovými plechmi, navarenými na seba v rôznych ostrých úhloch, takže na celom vozidle v podstate nebola plocha, na ktorú by mohla dopadnúť strela kolmo. Základom konštrukcie bolo spojenie hornej a dolnej časti, každá s opačne sklonenými stenami. Vozidlo sa tak od podvozku do polovice rozširovalo a smerom ku streche potom zase zužovalo. Ze spodnej polovičky vyčnievali predné i zadné blatníky. Voľný priestor na bokoch medzi blatníkmi bol vyplnený zavesenými krabicami na náradie a materiál rôzneho druhu. Hrúbka pancierovania bola u verzie ausf.A 14,5 mm na čelnej stene (u neskoršej verzie ausf.B bola zosilnená až na 30 mm), 8 mm na bočných stenách a 5 mm na zadnej časti, vrchnej časti a podlahe.

Veža bola zváraná z pancierových plechov o hrúbke 8 mm, mala tvar 10-bokého nepravidelného ihlanu. Veža nemala vrchnú pancierovú dosku, ale zvýšený 2-krídlový rám vyplnený hustým pletivom. Krídla tohto krytu sa dali vyklopiť do strán. Pletivo nedokázalo odolat priamej streľbe z protitankových zbraní, malo slúžiť ako ochrana pred vhodením ručného granátu do vozidla či šrapnelmi z tohto granátu príp.proti streľbe z ľahkých pechotných zbraní. V prednej časti veže boli 2 výrezy na zbrane vozidla. Stredným výrezom prechádzal 2 cm kanón (vo verzii auf.A to bol KwK30 L/55, v neskoršej verzii auf.B to bol KwK38 L/65). Ľavým výrezom prechádzal spriahnutý guľomet MG34, umiestnený v samostatnej lafete, ktorá bola spriahnutá s kanónom. Obidve zbrane boli umiestnené vo verzii ausf.A na spoločnom podstavci Sockellafette, vo verzii ausf.B na závesnej lafete Hängelafette 38.

Posádka
Posádku tvorili 3 osoby - vodič, strelec a veliteľ.
Vodič sedel v prednej časti vozidla mierne vľavo od stredovej osy a vozidlo ovládal pomocou klasického automobilového volantu. Po bokoch v spodnej časti bočných stien mal k dispozícii pre vstup a výstup z vozidla dva prielezy s pancierovými dverami.
Prielezy mali tvar nepravidelného lichobežníka. Boli kryté pancierovými dverami, ktoré sa  otvárali smerom dozadu. Vo veži mali stanovište dvaja ostávajúci členovia posádky - strelec a veliteľ. Strelec sedel na pravej strane veže, ovládal streľbu z 2 cm kanóna ako aj z guľometu MG34. Veliteľ sedel v ľavej časti veže. Fungoval aj ako nabíjač oboch zbraní. Výhľad von mal veliteľ ponad vrchnú hranu veže, krytý pletivovým rámom. Určitý výhľad veliteľovi vozidla a aj strelcovi zabezpečovali aj bočné priezory na veži. K nástupu a výstupu využívali strelec aj veliteľ vrchnú otvorenú časť veže.

Výroba
Typ Sd.Kfz.222 bol vyrábaný od roku 1936 až do júna 1943. Vývoj prebiehal v továrni Eisenwerk Weserhütte AG v Bad Oeynhausen. Karosériu kompletovala továreň Auto Union v Zwickau a montáž vykonávali firmy F.Schichau v Elbingu, Maschinenfabrik Niedersachsen v Hannoveri a taktiež v Bűssig-NAG.
Pohonnú jednotku Sd.Kfz.222 tvoril benzínový osemvalec Horch V8 3,5l s maximálnym výkonom 75 koní pri 3600 otáčkach za minútu. Prevodovka Horch Einheits umožňovala radenie 5 stupňov pre jazdu vpred a jedného reverzného.
V septembri 1940 po niekoľkomesačnom prerušení produkcie prešla výroba Sd.Kfz.222 na upravenú verziu ausf.B. Hlavnou novinkou bolo využitie modernizovaného zosilneného podvozku Einheitsfahrgestell I s novým označením Horch 801/v. Nový podvozok so sebou priniesol nový motor a síce Horch V8 3,8l s maximálnym výkonom 81 koní pri 3600 otáčkach za minútu. Taktiež bol posilnený čelný pancier a to až na 30 mm. Do veže bola umiestnená závesná lafeta
Hängelafette 38 pre umiestnenie nového 2 cm kanóna KwK38. Nové boli aj čelné a bočné priezory.
Celkovo bolo vyrobených 989 ks vozidiel tohto typu.




 

späť do techniky