|
Vznik a konštrukcia
Konštrukcia zbrane
vychádzala z nemeckej modifikácie francúzskej
konštrukcie mínometu Brandt model 27/31. Mínomet bol
vyrábaný pre potreby Wehrmachtu vo firme
Rheinmetall-Borsig AG od roku 1939 až do skončenia
2.sv. vojny.
Technicko-taktické dáta
Nemecký mínomet
8 cm Grantawerfer 34 alebo 8 cm Gr.W.34 sa skladal z 20
kg hranatej podnožky - ložišťa, ktoré malo za úlohu
udržať zbraň v stabilnej polohe pri výstrele, spodná
strana tejto časti mala ostrohu,
dvojnožky (tu sa nastavoval námer a odmer zbrane) a
samotnej hlavne, ktorá mala dĺžku 114,3 cm.
Celková hmotnosť zbrane bola 57 kg.
Mínomet mohli prepravovať 3 muži po
častiach. Neskôr sa objavil typ s kratšou hlavňou označovaný ako kurzer
Granatwerfer 42 známy aj pod prezývkou
„Stummelwerfer“. Bol vyvinutý a prednostne určený
nemeckým výsadkovým jednotkám. Mal kratší dostrel,
ale pozitívnym faktom bola jeho vyššia mobilnosť.
Gr.W.34 používal ako muníciu štandardný
Wurfgranate 34 o hmotnosti 3,5 kg s 550 g
výbušniny, ktorý mal dĺžku 32,9 cm. Úsťový rýchlosť
bola 172 m/s, dostrel 2,4 km s rozptylom 65 m.
Celkovo bolo vyrobených 73 972 000 ks Wurfgranate
34. Wurfgranat 38 a Wurfgranate 39
mali nálož v špici strely, takže po dopade vyskočili
späť do vzduchu a vybuchli niekoľko metrov nad
zemou. Wurfgranate 40, tiež nazývaný "lange
Wurfgranate", mal dĺžku 56,4 cm a výbušninu 5 kg.
Pretože bola celková hmotnosť strely 7,5 kg, mala
dostrel iba 950 m. Projektovaný protitankový
Wurfgranate 4462 mal preraziť pancierovanie
tankov zvrchu. Projekt bol zrušený,keď bolo zistené,
že mínomet je pre takúto činnosť nevhodný.
Taktiež sa používali zadymovacie granáty, značkovacie a
osvetľovacie míny, ktoré boli využívané v
súčinnosti s letectvom, ktorému boli takto
označované pozemné ciele.
Použitie a bojové skúsenosti
Mínomet 8 cm Gr.W.34 bol jednou zo štandartných
zbraní Wehrmachtu a W-SS, používaných od roku 1939 až
do skončenia vojny. Vďaka mimoriadne dobrému výcviku
obsluhy tejto zbrane sa čoskoro po začatí bojov stal
postrachom pre pechotu všetkých spojeneckých armád.
Či už svojou presnosťou, alebo rýchlosťou paľby. Ich
prvé bojové nasadenie sa datuje už do ranných hodín
1.9.1939 pri útoku na Poľsko a od tohto okamihu je
história zbrane pevne spätá s osudom nemeckých
vojakov na všetkých frontových bojiskách. Od samého začiatku bol
mínomet koncipovaný ako náhrada nevýkonného
5 cm leichte Granatwerfer 36
(skrátene le.Gr.W.36).
Ako bolo postupom času zistené a ako vyplynulo z
bojových skúseností, vízia vyzbrojiť pechotu
vlastnými delami sa ukázala ako ekonomicky neúnosná
a nemožná. Z tohto dôvodu sa postupom času začali na
podporu pechoty používať výhradne mínomety. Tieto
zistenia sú platné až do dnešných dní. Vyzbrojenie
jednotiek na úrovni družstiev bolo zo začiatku
zabezpečené le.Gr.W.36, neskôr bol tento vyradený z
výzbroje a nahradený 8 cm Gr.W.34 na úrovni rôt. Plusom
pre používanie tohto mínometu bolo aj to, že vďaka
svojmu kalibru bolo možné pri nedostatku vlastnej
munície z neho strieľať aj ukoristenou muníciou
rovnakého kalibru. Použitie zbrane v taktickej
rovine bolo dané z poznatkov z 1.svetovej vojny. Svojím
poňatím mínomet umožňuje pechotným jednotkám účinne
zvýšiť či už obranné alebo útočné vzdialenosti na
ktorých sa stretne s nepriateľom. Okrajovo treba
určite spomenúť špeciálnu kategóriu použitia tohto
mínometu, je to jeho umiestnenie na samohybný
podvozok. Jedná sa o všetkým dobre známe
Sd.Kfz..250/7 a Sd.Kfz. 251/2, sú to polopásové
vozidlá s mínometnou výzbrojou, rozdiel medzi nimi
spočíval v dobe zavedenia do používania a v množstve
vezenej munície.
Záver
Mínomet 8 cm Gr.W.34 je konštrukčne jednoduchou a
svojimi bojovými výsledkami špičkovou zbraňou. Tieto
výsledky boli dosiahnuté za pomoci výborného výcviku
obsluhy a o jeho kvalite svedčí aj to, že ešte v
nedávnej dobe sa používal v konfliktoch či už v Ázii
alebo vojne v Juhoslávii.
|
