|
Vznik a konštrukcia
Nemecký Pak 35/36 (Panzerabwehrkanone 35/36) bol ľahký
protitankový kanón ráže 3,7 cm. Vyvíjať ho v roku 1925 pod označením
3,7 cm
TaK (Tankabwehrkanone)
začala firma
Rheinmetall-Borsigilla.
V roku 1928 začala výroba pod označením 3,7 cm Pak L45. V roku 1936 dostal oficiálne označenie 3,7 cm Pak 35/36.
Zbraň vážila 435
kg, mala šikmý protičrepinový štít, dĺžka hlavne mala 45 násobok ráže.
Celokovový projektil mal úsťovú rýchlosť 762 m/s. Najdlhší dostrel bol
4025 metrov. Na
vzdialenosť 500 metrov dokázal kanón ľahko preraziť kolmo sklonený
pancier o sile 48 mm. Pri 30 stupňovom sklone priebojnosť klesla na 36
mm. Celkovo bolo v rokoch 1936 až 1942 vyrobených asi 20.000 kusov.
Do
bojov zasiahol prvý krát v roku 1936 počas občianskej vojny v Španielsku.
V roku 1941 počas operácie Barbarossa sa
zistilo, že v boji proti sovietskym tankom T-34/76 a KV-1 bol
neúčinný.
Morálnu životnosť čiastočne predĺžil nový typ munície s označením 3,7 cm Stielgranate 41, zavedený do výroby na jeseň
1941. Granát vyčnieval z ústia hlavne a odpaloval sa prázdnou nábojkou
nabitou do zadnej časti hlavne. Mal
vlastné stabilizačné krídelká a vo vnútri
špeciálne tvarovanú trhavinu s čelnou kumulatívnou dutinou. Aj napriek
slabému dostrelu cca 300 metrov bola jeho priebojnosť 180 mm, čo bolo dostačujúce na zničenie akéhokoľvek
vtedajšieho tanku.
S príchodom nových protitankových zbraní sa oblasť jeho uplatnenia
presúvala k jednotkám zahraničných dobrovoľníkov, výcvikovým a
zabezpečovacím útvarom, kde sa tieto zbrane používali až do konca vojny.
|
