SS-Rottenführer Ján Takáč

 

Druhá svetová vojna zasiahla životy všetkých ľudí v Európe. Ľudia, ktorí predtým žili pokojným životom, boli nútení vstúpiť do armády a bojovať so zbraňou v ruke často za rôzne ideály. Množstvo Slovákov prekročilo hranice a vstupovalo dobrovoľne do zahraničných légií v Poľsku, Francúzku, Anglicku, či ZSSR. Tí čo ostali, bojovali zase v slovenskej armáde, či v HG na opačnej strane frontu. Sila nacistickej propagandy sa prejavovala na všetkých územiach obsadených nemeckou brannou mocou a v spojeneckých krajinách. Mladí ľudia zo všetkých krajín Európy vstupovali dobrovoľne do nemeckých služieb, či do vojenských formácií Zbraní SS. Výnimkou nebolo ani Slovensko. Po podpísaní medzivládnej dohody medzi Nemeckom a Slovenskom v roku 1941 sa mohli občania Slovenska nemeckej národnosti dobrovoľne prihlásiť do SS a slúžiť v nich. Na Slovákov sa táto dohoda nevzťahovala a služba v cudzej armáde bola považovaná za trestný čin. Napriek tomu sa však našlo niekoľko stoviek Slovákov, ktorí sa z rôznych príčin rozhodli slúžiť v nemeckej brannej moci.

Ich služba samozrejme prebiehala v tajnosti a napriek tomu, že sa o nich vedelo bola existencia takýchto dobrovoľníkov prehliadaná. Preto neostalo mnoho ľudí prekvapených, keď koncom roka 1944 a začiatkom 1945 vyšla séria článkov v gardistickom časopise Náš boj, ktoré napísal slovenský dobrovoľník slúžiaci vo Waffen SS. Išlo o prvého Slováka, ktorý sa takto prezentoval vo verejných slovenských médiách.


Pancieroví granátnici Waffen SS

Slovák SS-Rottenführer Ján Takáč v prvých dvoch článkoch "Front a vlasť" a "List z Nemecka" vyzíva gardistov k boju proti partizánom a ruským boľševikom. Apeluje na morálku gardistov, pričom prízvukuje, že on bojuje tak ako oni, ale v nemeckých formáciách. Na rozdiel od prvých dvoch článkov, ktoré majú silne propagandistický charakter má tretí článok "V obrannom postavení na Rýne" z 18. februára 1945 asi najväčšiu výpovednú hodnotu. Takáč v ňom popisuje svoju bojovú účasť pri bojoch na Rýne pri holandskom meste Nimwegen. Popisuje taktiku boja proti americkým jednotkám a podrobne popisuje jednu z operácií, na ktorej sa zúčastnil. Išlo o likvidáciu americkej mínometnej batérie nočným prepadom. Takáč taktiež popisuje zajatie dvoch amerických prieskumných hliadok a odvetný delostrelecký prepad Američanov.


Americkí výsadkári nad Holandskom

Detaily ktorými disponoval SS-Rottenführer (čiže iba desiatnik) Ján Takáč v týchto článkoch, prehľad o politickej situácii, ale hlavne ich silný propagandistický ráz, boli dôvody, prečo mnoho ľudí po vojne pochybovalo vôbec o jeho existencii. Tieto nechávali tušiť, že ide iba výplod gardistickej propagandy časopisu Náš boj, ktorá mala zvyšovať morálku gardistov nasadených v boji proti partizánom a Červenej armáde. Presvedčenie o tom bolo umocnené aj tým, že o tomto dobrovoľníkovi v slovenských médiách po vojne nikto nikdy nepočul. A tak sa po ňom na viac ako 60 rokov zľahla zem.

V Spolkovom archíve v Berlíne sa však nachádzajú čiastkové záznamy o SS-Rottenführerovi Jánovi Takáčovi, ktoré potvrdzujú jeho existenciu. Na základe týchto mne dostupných informácií sa preto pokúsim aspoň čiastočne zrekonštruovať životné osudy tohto vo vtedajšej dobe najpopulárnejšieho dobrovoľníka.


Pancierový granátnik na západnom fronte v roku 1944

Ján Takáč sa narodil 17. 9. 1919. Po absolvovaní základnej vojenskej služby v slovenskej armáde, ktorá podľa jeho vlastných vyjadrení nespĺňala jeho predstavy, vstúpil začiatkom roka 1943 dobrovoľne do nemeckých formácií Waffen SS. Po nastúpení služby bol presunutý do Viedne, kde bol zadelený k druhu zbrane - pancieroví granátnici. Išlo v podstate o mechanizovanú pechotu. Nasledoval niekoľkomesačný výcvik v doplňovacom a výcvikovom prápore pancierových granátnikov Waffen SS (Panzergrenadier Ersatz und Ausbildung Battalion der Waffen SS) a zadelenie k bojovej jednotke. Ku ktorej bojovej jednotke bol Ján Takáč v roku 1943 zaradený dnes môžeme iba odhadovať, no podľa nemeckých zdrojov však nastúpil službu k frontovému útvaru. Podľa jeho vlastných spomienok publikovaných v časopise Náš boj, všetky indície smerujú k tomu, že na jeseň 1944 slúžil v 10. SS Panzer Division Frundsberg (10. tanková divízia SS) patriacej do II.SS-Panzerkorps (II. Tankový zbor SS). V tejto divízii slúžil aj neskorší známy nemecký spisovateľ Günter Grass. V prípade, že by bol Takáč slúžil u tejto divízie už od začiatku svojho pôsobenia vo Waffen SS, teda od roku 1943, musel sa zúčastniť ťažkých bojov divízie v Rusku, na Ukrajine a v Normandii.


Granátnici 10. tankovej divízie v Nimwegene

16. septembra 1944 začali spojenecké vojská dovtedy najväčšiu výsadkovú operáciu v druhej svetovej vojne pod názvom operácia Market Garden. Cieľom tejto operácie, na ktorej sa zúčastnilo asi 20 tisíc amerických, britských a poľských výsadkárov, bolo obsadiť mosty cez rieku Rýn, čo by umožnilo spojencom ďalší útok na Nemecko. Vysadenie takého množstva výsadkárov nenechalo samozrejme chladným ani nemecké velenie, a tak dostáva II. SS-Panzerkorps rozkaz zasiahnuť proti inváznym vojskám. Je nutné podotknúť, že ako 10. SS-Panzer-Division Frundsberg, tak i jej sesterská divízia 9. SS-Panzer-Division Hohenstaufen ani zďaleka nedosahovali divízne počty, a tak z nich boli vytvorené len bojové skupiny Kampfgruppe Frundsberg a Kampfgruppe Hohenstaufen. Prvá z nich, v ktorej slúžil aj Ján Takáč aktívne bojovala pri meste Nimwegen proti americkej 82nd Airborne Division. Po ukončení operácie Market Garden bránila svoje pozície proti Britskému XXX. Zboru a zbytkom First Allied Airborne Army. Ján Takáč mal v tomto čase hodnosť SS-Rottenführer a funkciu veliteľa družstva pancierových granátnikov. Z tohto obdobia pochádzajú aj jeho spomienky, ktoré líči v článku "V obrannom postavení na Rýne". Kampfgruppe Frunsberg bola následne 27. 10. 1944 stiahnutá z bojových operácií a presunutá k odpočinku a doplneniu stavu do nemeckého Geilenkirchenu.


Výsadkári 82nd Airborne Division v Nimwegene

V tomto období sa začína pre 25-ročného Takáča nová kapitola jeho vojenskej služby. Nie je presne jasné, či na seba upozornil svojim priamym listom gen. Čatlošovi, alebo možnými opletačkami so slovenskými orgánmi, no faktom ostáva, že SS-Rottenführer Ján Takáč nastupuje koncom roka 1944 službu v kancelárii poradcu (Beratera) pre Hlinkovú gardu SS-Obersturmbannführera Viktora Nagelera v Bratislave. Nageler chápajúc situáciu, ktorá vznikla po SNP pre nacistické sily na Slovensku, stal sa jedným z hlavných podporovateľov transformujúcej sa HG. Tá reagujúc na vzniknutú situáciu začala formovať vlastné vojenské jednotky - POHG a poľné roty HG na boj proti partizánom. Takáč, človek s bohatými frontovými skúsenosťami, ovládajúci slovenský jazyk, poznajúci situáciu na Slovensku a v neposlednom rade aj človek pre Nagelera politicky spoľahlivý, dostáva sa v kancelárii poradcu pre HG úlohu pomôcť pri výstavbe poľných jednotiek Hlinkovej gardy. V Bratislave vzniká poddôstojnícka škola HG a Heimatschutzu, v Holíči zase výcvikový oddiel, kde gardisti cvičia svojich mužov podľa nemeckého vzoru. Takáč vo svojej funkcii komunikuje s gardistickými veliteľmi, predáva im skúsenosti zo svojej frontovej služby a pomáha pri organizácii jednotiek. V tomto období pravdepodobne vzniká (pod dohľadom kancelárie Beratera) aj séria článkov pre gardistický časopis Náš boj.

Ani toto zaradenie však pre Takáča nemalo byť posledným. Už 15. februára 1945 povoláva Personalstelle des SS-Hauptamtes (Personálna správa Hlavného úradu SS) diaľkopisom číslo 1424 SS-Rottenführera Jána Takáča a jeho kolegu SS-Unterscharführera Huga Jurinu (ten zodpovedal za pomoc HG pri automobilovej technike) do Berlína, kde ich mal očakávať ďalší rozkaz k zadeleniu do frontovej jednotky. Hneď na druhý deň, uvedomujúc si Takáčovú dôležitosť, reagoval Nagelerov nástupca SS-Obersturmführer Klatz žiadosťou na generála Waffen SS Bergera a SS-Standartenführera Witisku o zrušenie prevelenia. O Takáčovi píše: "Takáč je ako slovenský dobrovoľník v SS s takmer dvojročnými frontovými skúsenosťami veľmi cenná a spoľahlivá sila pre budovanie gardistických poľných jednotiek."

Klatzova žiadosť však v posledných mesiacoch vojny, kedy Nemecko povolávalo do zbrane už aj 16 ročné deti nebola vypočutá a Takáča s Jurinom nahradili príslušníci nemeckého SS-Heimatschutzu. Môžeme už len hádať kam smerovala Takáčová cesta z Berlína. A tak sa stopa po vtedy mediálne najznámejšom slovenskom dobrovoľníkovi vo Waffen SS končí. Viac informácií o ňom by nám hádam poskytol podrobnejší výskum nemeckých archívov.

Za poskytnutie kópií časopisu Náš boj ďakujem Borisovi Súdnemu.

Naš boj 5/1944
Náš boj 12/1945
Náš boj 13/1945
Bundesarchiv Berlin
http://www.frundsberg.org/
http://www.sweb.cz/freiwilligen/DOBROVOLNICI/hlavni.htm
http://www.szpb.sk/
http://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Market_Garden
http://www.ssocr.com/webtv_index.html
http://de.wikipedia.org/wiki/James_M._Gavin
http://de.wikipedia.org/wiki/Kurt_Feldt
http://www.6juin1944.com/album/airborne/index.php

Autor: RNDr. Peter Potocký

prevzaté z:
http://www.druhasvetova.sk 

 

spať na WW2 - osobnosti