Pancierové vlaky počas SNP

Pancierové vlaky počas SNP zohrali veľmi významnú úlohu. Povstalecká armáda sa od počiatku SNP musela vyrovnávať s nedostatkom ťažkej bojovej techniky a nízkou motorizáciou povstaleckých jednotiek.  Nemecká armáda na tom bola podstatne lepšie. Jej vysoká motorizácia a skúsenosti z predchádzajúcich bojov na iných frontoch z nej robili ťažko prekonateľného protivníka.

Keďže sa územie stredného Slovenska – na ktorom prebiehala podstatná časť bojov – vyznačovalo hustou sieťou železníc a v hornatom teréne sa vyskytovalo množstvo tunelov, kde mohli byť vlaky ukryté pred leteckými náletmi, predstavovali pancierové vlaky pre velenie 1. československej armády širokú možnosť využitia v ofenzívnej činnosti na pomerne rozsiahlom povstaleckom území.

V železničných dielňach vo Zvolene spolu s pracovníkmi evakuovanými zo železničných dielní  vo Vrútkach postavili v rekordnom čase 3 improvizované pancierové vlaky: Štefánik – Hurban – Masaryk. Na stavbu boli použité kotlové a pancierové plechy z Podbrezovských železiarní. Základ konštrukcie tvoril bežne používaný železničný materiál (plošinové vozne typovej rady Vr, kryté vozne typovej rady Vd a lokomotíva R320). Výzbroj tvorili rôzne typy poľných kanónov, ťažkých guľometov a nepojazdných tankov LT-35 a LT-38. Pancierové vlaky tvorili dve súpravy – bojovú a zabezpečovaciu.

Bojová súprava sa skladala z predsunutého (tykadlového) delového a súčasne veliteľského vozňa, tankových vozňov, opancierovanej lokomotívy (zvyčajne bola umiestnená medzi dvoma tankovými vozňami) a guľometného vozňa. Pri výstavbe tankových vozňov sa použilo niekoľko nepojazdných tankov LT-35 a LT-38 s nepoškodenou vežovou výzbrojou (kanón vz. 34 kaliber 37 mm, ťažký guľomet vz. 35, kanón vz. 38 kaliber 47 mm). Pri stavbe delových vozňov sa použili delostrelecké kanóny, pre ktoré neboli k dispozícii ťahače. Ich výzbroj dopĺňali dva ťažké guľomety po stranách vozňov. Predsunutý alebo veliteľský vozeň niesol dva ťažké guľomety vz. 35, 37 alebo 7/24. Guľometný vozeň tvorilo päť ťažkých guľometov, štyri na bokoch a jeden v čele. Jeden ľahký guľomet vz. 26 sa nachádzal v kabíne rušňovodiča. Zostava sa mohla podľa potreby meniť. Posádka bola vyzbrojená samopalmi. Spojenie medzi vozňami zabezpečovalo telefónne a zvukové signálne zariadenie.

Zabezpečovaciu (alebo ubytovaciu) súpravu tvorili bežne používané železničné vozne a lokomotívy bez úprav.

Štefánik                                                                                                                                               
Výstavba tohto prvého z celkovo troch pancierových vlakov začala 4. 9. 1944 v železničných dielňach vo Zvolene. Jeho výroba trvala 14 dní. Stavbu viedol H. Velan.  Pre nedostatok pancierových plechov bol vlak vybavený obyčajným kotlovým plechom, ktorý sa používal pri opravách lokomotív. Výzbroj tvoril čs. horský kanón vzor 15, kalibru 75 mm v čelnej stene delového vozňa, 2 kanóny kalibru 37 mm v tankových vozňoch a 10 ťažkých guľometov kalibru 7,92 mm. Veliteľom vlaku bol kpt. F. Adam, zástupcom veliteľa npor. A. Tököly, posádku tvorilo okolo 70 mužov. Skúšobnú jazdu a ostré streľby absolvoval na úseku Zvolen – Krupina. Dňa  27. septembra 1944 bol nasadený na úseku Hronská Dúbrava – Kremnica. U Starej Kremničky zasiahol do ťažkých bojov povstaleckých ozbrojených síl s nemeckými jednotkami postupujúcimi od Handlovej smerom na Zvolen. kde poskytol delostreleckú podporu pechote a ľahkým tankom. Bolo to vôbec prvé nasadenie improvizovaného pancierového vlaku počas SNP. Pri presune v Hronskej Dúbrave zničili nemecké lietadlá predsunutý vozeň. Po oprave vo Zvolene úspešne zasiahol do bojov pri Žiari nad Hronom, Jalnej a Hronskej Dúbrave, odtiaľ sa 18. 10. 1944 presunul ku Krupine, kde zasiahol do bojov proti bojovej skupine SS Schill, 20. 10. 1944 do bojov o Dobrú Nivu, kde ho viackrát napadlo nemecké letectvo. Po priblížení nemeckých jednotiek ku Zvolenu 25. 10. 1944 opustil mesto ako posledný vlak, presunul se do Banskej Bystrice a odtiaľ do Ulmanky, kde zostal zablokovaný ustupujúcimi vlakovými súpravami. Posádka znehodnotila zbrane a prešla na partizánsky spôsob boja.     

Hurban
Bol dokončený za 11 dní začiatkom októbra 1944 taktiež v železničných dielňach vo Zvolene. Podobne ako Štefánik bol opancierovaný obyčajným kotlovým plechom – naviac bolo pancierovanie doplnené štrkovou vrstvou v medzistene. Výzbroj tvorila poľná húfnica vzor 14/18 kalibru 100 mm v delovom vozni, 3 kanóny 37 mm v tankových vozňoch a 10 ťažkých guľometov ráže 7,92 mm. Veliteľom bol kpt. M. Ďuriš – Rubanský, zástupcom npor. D. Miartuš, rušňovodičom P. Maťaš. Posádku tvorilo okolo 70 mužov. Skúšobnú jazdu a ostré strelby absolvoval na úseku Zvolen – Krupina, potom bol nasadený na úseku Hronská Dúbrava – Žiar nad Hronom. 4.septembra 1944 bol nasadený do ofenzívnej akcie pri Čremošnom, kde zahájil povstalecký protiútok. Dostal sa do stretu s nemeckými jednotkami prvého sledu, ktoré nemali delostreleckú podporu a donútil ich prejsť do defenzívy. Napokon bol postup Hurbana zastavený porušením koľajníc a poškodením lokomotívy. Pechote sa nepodarilo dostatočne skĺbiť svoje akcie s postupom tohto pancierového vlaku a útok sa nakoniec nepodarilo rozvinúť. Napriek tomu bola akcia úspešná, pretože donútila Nemcov k ústupu. V tomto boji bol značne poškodený. Po oprave pôsobil na úseku Banská Bystrica – Diviaky. Dňa 23. 10. 1944 úspešne zasiahol do bojov pri Heľpe. Potom kryl ústup povstaleckých jednotiek v smeru Brezno – Banská Bystrica, odtiaľ sa presunul do Harmanca, kde ho posádka odstavila v tuneli a po znehodnotení zbraní prešla na partizánsky spôsob boja.

Masaryk
Bol dokončený v polovici októbra 1944 v železničných dielňach vo Zvolene. Jeho výstavba trvala najkratšie - len 10 dní. Bol to posledný pancierový vlak postavený počas SNP, ale technicky najdokonalejší. Na rozdiel od prvých dvoch vlakov bol opancierovaný kvalitným špeciálnym plechom zo železiarní Podbrezová, ktorý bol pôvodne vyrobený pre nemecké ponorky. Výzbroj tvoril poľný kanón vzor 17 kalibru 80 mm v delovom vozni, 4 kanóny 37 mm v tankových vozňoch a 11 ťažkých guľometov ráže 7,92 mm. Veliteľom bol kpt. J. Kukliš, zástupcom veliteľa por. J. Belko, posádku tvorilo 71 mužov. Ostré streľby absolvoval v priestore Pliešovce – Sása. Potom byl nasadený v priestore 2. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku, na úseku Brezno – Červená Skala. Počas všeobecného útoku nemeckých okupačných vojsk zasiahol do bojov proti jednotkám 18. divízie SS Horst Wessel, dňa 21. 10. 1944 podporil protiútok povstaleckých vojsk u Červenej Skaly, kde zničil oporný bod v budove stanice. V boji bol poškodený a po oprave vo Zvolene sa spolu s pancierovým vlakom Hurban 23. – 24. 10. 1944 zúčastnil obranných bojov na Horehroní. Aj keď bol zásahom do lokomotívy značne poškodený, niekoľko hodín odolával nepriateľskej paľbe, dokiaľ sa ho nepodarilo náhradnou lokomotívou odtiahnuť do Harmanca. Posádka ho odstavila v tuneli a po znehodnotení zbraní prešla na partizánsky spôsob boja.

Nemecké vojská sa niekoľkokrát pokúšali tieto vlaky zničiť aj leteckými náletmi. Luftwaffe podnikla celkom štyri nálety s cieľom zničiť alebo vyradiť ich z bojov. Celkovo sa týchto náletov zúčastnilo 25 lietadiel. Avšak nie s očakávaným úspechom. Pancierovým vlakom pomáhali železničné tunely, kde mohli vlaky prečkať nálet a taktiež pôsobenie lietadiel 1. čs. stíhacieho pluku. Je nutné spomenúť, že v nemeckých lietadlách sedeli zväčša neskúsení piloti z leteckých škôl, čo zvyšovalo neúspech nemeckých náletov. Napriek tomu sa nemeckým lietadlám podarilo poškodiť na mnohých miestach povstaleckého územia koľajnice a taktiež úplne zničiť predsunutý vozeň Štefánika. Hoci boli pancierové vlaky vďaka slabému pancierovaniu ľahko zraniteľné, spôsobené škody - či už nepriateľským letectvom alebo delostrelectvom - neboli nikdy natoľko také veľké, aby ich železničiari vo Zvolene a Vrútkach nedokázali včas opraviť.

Zdroj:
DEJINY SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA 1944, 5 zväzok, Pravda 1984
http://www.valka.cz
http://www.druhasvetova.net 

spať na WW2 - fakty