Na nábor do
2.kurzu padákových strelcov, ktorý sa začal 15.12.1943 sa prihlásilo
98 záujemcov. Boli medzi nimi veteráni Rýchlej divízie z bojov
na Kaukaze a Kryme. Zimné obdobie nebolo pre príslušníkov Padákovej
školy prestávkou, ale slúžilo na zdokonaľovanie kondičnej prípravy
i na teoretickú prípravu. Veľký dôraz sa kládol na strelecký
a bojový výcvik pechoty. Vo februári 1944 bolo prvé taktické
cvičenie Padákovej školy. Prebiehalo v blízkosti železničnej trate
pri dedine Lieskovec neďaleko Zvolena. Obsahom cvičenia bolo
uskutočniť vzdušný výsadok do zátylia nepriateľa, spojený
s obsadením pozemných komunikácií, ich dôležitých uzlov a zaútočiť
na mesto a vyššie veliteľstvo nepriateľskej jednotky. Skákalo sa
s ľahkou pechotnou výzbrojou a guľometmi vz.26. Zásobníky mali
parašutisti v debničkách, pripevnených na lanách a po výskoku
z lietadla ich púšťali pod seba. Počas jari 1944 sa výcvik
zintenzívnil. Konali sa aj prvé nočné zoskoky z výšky 350 m
v priestore Veľká Lúka a na VPD letiska Tri duby. Je nutné
zdôrazniť, že nočné zoskoky sa bežne nevykonávali a nezaraďovali do
výcviku ani v nemeckých výsadkových jednotkách.
14.3.1944 sa parašutisti zúčastnili na slávnostnej prehliadke
a pochode pri výročí Slovenskej samostatnosti v Bratislave. Tvorili
zadný voj Leteckej školy a pochodovali pred jednotkou žandárstva.
Padáková škola sa rozšírila o ďalších príslušníkov v druhom kurze
a tak boli dodané ďalšie dodávky padákov RZ-20, samopaly MP40,
guľomety, opakovacie pušky vz.24 a náboje podľa typu zbraneako aj
plničky zásobníkov. Ďalej boli dodané ďalekohľady, maptašky,
buzoly, kliešte na ostnatý drôt a ďalšia výstroj a výzbroj.
Kuriozitou kondičnej prípravy bol takzvaný Tigrí skok, keď
padákový strelec skokom plavmo prekonal prekážku, ktorú
predstavovalo 7 kľačiacich padákových strelcov. Našli sa aj takí
odborníci (ako H.Kopp a ďalší), ktorí takto preskočili 11
pradákových strelcov, no boli aj takí, ktorí skok nezvládli
a prebehli po chrbtoch kamarátov. Špeciálna pozornosť sa venovala
prechodu z parakotúľa do ľahu na chrbte. V tejto polohe sa
precvičovalo vyzlečenie z postroja padáka pri vlečení, pričom dvaja
ďalší kamaráti ťahali cvičiaceho za šnúry cvičebného postroja po
plachte na zemi. Účelom bolo dosiahnuť zautomatizovanie činností
parašutistu pri pristáti za silného vetra. Padákoví strelci boli
striktne vedení k tomu, aby pri zoskoku na zem mali vždy nohy spolu.
17.7.1944 zaslal veliteľ VZ pplk.A.Ballay na MNO v Bratislave
žiadosť o povolenie vytvoriť v rámci VZ novú organickú
a administratívne autonómnu jednotku –Padákový oddiel. Svoju
žiadosť odôvodnil odlišnosťou výcviku padákových strelcov od výcviku
ostaných odborností v ŠLD a tiež potrebu zriadiť pre už vyškolený
personál pokračovací výcvik v iných pozemných jednotkách
a špeciálnych rotách. Išlo napríklad o výcvik vo vedení kolesových
a pásových vozidiel, ženijný výcvik, o deštrukčné prace, dobýjanie
bunkrov, boj s útočnou vozbou a o záškodnícku činnosť. Hlavným
dôvodom však bola nutnosť vytvoriť z už dovtedy 90 vycvičených
parašutistov novú organizáciu padákovej zbrane. Plánovalo sa
postaviť prápor padákových strelcov a prápor leteckej pechoty. Aby
sa mohol tento plán uskutočniť VVZ podalo na MNO organizačný návrh
Padákového oddielu. Mal sa skladať zo školnej roty padákových
strelcov, roty padákových strelcov a roty leteckej pechoty.
Školná rota padákových strelcov mala byť cvičnou jednotkou celého
oddielu. Jej súčasťou mala byť podľa osnov, ktoré vypracoval
J.Meško a schválená VVZ:
-
Výcviková čata z 10 inštruktorov paravýcviku, 3 vysadzovači
z lietadiel, kontrolóri v lietadle, 1 dozorný doskokovej plochy a 1
radiotelegrafista/inštruktor. K dispozicií mali mať 2 motocykle a osobný automobil,
cvičné padáky RZ-20, signálne rakety, 9 pušiek, 18 samopalov MP40, 4
guľomety a 4 mínomety vz.36 kalibru 50 mm
- Lietajúci sled mali tvoriť piloti, rádiotelegrafisti,
palubní mechanici a palubní strelci pre 3 lietadlá Junkers JU-52
-
Technická čata, ktorá počítala so zbrojárom, leteckými mechanikmi a
skladníkom technického materiálu
-
Pomocné družstvo mali tvoriť účtovník s pomocníkom, spojka, kuchári,
krajčíri a obuvníci, skladníci a veliteľ
V školnej rote sa mali sústrediť nováčikovia a vykonávať základný
paravýcvik, špeciálny výcvik trhacích prác, ženijný výcvik, výcvik
boja s útočnou vozbou (protitankový boj), výcvik na boj pri
obsadzovaní bunkrov vrátane záškodníckej skupiny.
Slovenskí padákoví strelci počas výcviku

... a nasadení v boji v priebehu SNP
Spracoval:Heller
Zdroj:
Slovenské letectvo 1939-1944,
Šumichrast a Klabnik, vydavateľ: Magnet-Press Slovakia
Internet |