Wolfgang Venohr: 36 otázok o poľnom ťažení na Slovensku
počas SNP

 

Komentovaný preklad spovede pätnástich bývalých nemeckých vojakov, ktorí sa zúčastnili bojov proti jednotkám povstaleckej armády v roku 1944 v rámci 1. práporu bojovej skupiny Schill pod velením SS-Obersturmführera Hansa Kettgena.


V roku 1964 spovedal autor neskôr vydanej knihy "Aufstand in der Tatra" Wolfgang Venohr pätnástich príslušníkov azda najznámejšieho nemeckého vojenského útvaru, bojujúceho pri potláčaní Slovenského národného povstania (ďalej len SNP) – jednotky Schill. Táto jednotka (v zmysle vojenského členenia išlo o pluk), bojujúca na území Slovenska ako súčasť nemeckých okupačných síl v mesiacoch september a október 1944 sa javí ako vôbec najúspešnejšia z pohľadu bojových úspechov voči povstaleckej armáde – čiže voči 1. československej armáde na Slovensku (ďalej len 1. ČSA).

Dotazovaní bývalí nemeckí vojaci slúžili u tejto jednotky (konkrétne v 1. prápore pluku Schill pod velením SS-Obersturmführera Hansa Kettgena ) v hodnostiach od vojaka-granátnika (u Waffen SS to bola v orig. hodnosť Grenadier) až po poručíka (Leutnant).

Pluk Schill sa rozhodujúcim podielom zúčastnil na obsadzovaní povstaleckého územia na pomyselnej spojnici Bratislava–Banská Bystrica, čiže v smere na severovýchod od Bratislavy do centra Povstania. Počas svojho ťaženia zaznamenával bojové úspechy na dolnom i hornom Ponitrí a počas generálnej ofenzívy nemeckých vojsk v druhej polovici októbra aj na dolnom Pohroní v smere od Zvolena na Banskú Bystricu. Pluk sa zúčastnil viac než tridsiatich zaznamenaných bojoch na území Slovenska, pričom šestnásť z nich bolo podľa kritérií, ktoré mali stanovené nemecké ozbrojené sily v období druhej svetovej vojny, považovaných za "boj z blízka", respektíve za "boj muža proti mužovi". Aj od počtu takto označovaných bojov potom záviselo hodnotenie jednotky (dnes by sme povedali ranking) a takisto počet udeľovaných vyznamenaní jednotlivým členom vojenskej jednotky – išlo napríklad o tzv. spony za boj zblízka rôznych stupňov.

Každému z dotazovaných bolo položených 36 rovnakých otázok, na ktoré odpovedal samostatne, bez ohľadu na ostatných respondentov. Wolfgang Venohr ich odpovede mierne zjednodušil (len tam, kde sa dalo a kde to nebolo na úkor faktov), aby tak predišiel k zbytočnej multiplicite veľmi podobných odpovedí a zbytočnej rozsiahlosti dotazníka. Autor tohto článku mierne prepracoval Wenohrovu metódu za účelom ďalšieho zjednodušenia textu, s cieľom "poľudštiť" výrazové prostriedky respondentov kvôli lepšiemu priblíženiu sa čitateľom (opäť bez šetrenia na faktografii). Tento článok sa teda nestal otrockým, doslovným prekladom dotazníku W. Venohra, ale jeho parafrázovaním a prepracovaním.

Metóda je teda nasledovná:
Pod hrubo tlačenou otázkou nasleduje kategória odpovedí A. – sem spadajú súhlasné odpovede dotazovaných vojakov, je tu uvedené tvrdenie, na ktorom sa všetci zhodli.
Pod ňou nasleduje kategória odpovedí B. – tu sa uvádzajú rozdielne názory bývalých príslušníkov Schill-u, ich odpovede sú tu uvedené vzhľadom na to, že Venohr dostal niekedy na rovnakú otázku viacero rozdielnych, prípadne odporujúcich si názorov a odpovedí.
A nakoniec nasleduje kategória odpovedí C. – sem sa zaraďujú atypické odpovede; nuansy; odpovede nerozporné s kategóriou A., ale ju doplňujúce a rozširujúce.

1. V akom časovom období ste boli nasadení na Slovensku?

Všetci zhodne:
"Od 1. septembra 1944 do 31. októbra 1944."

2. Prečo ste boli na Slovensku nasadení?

Rozličné odpovede:
"Aby sme potlačili povstanie slovenskej armády."
"Dozvedeli sme sa, že slovenská armáda urobila puč voči svojej legitímnej vláde."
"Slováci, ktorí boli dovtedy našimi spojencami, chceli zrazu odskočiť od tohto zväzku, naše nasadenie sledovalo ďalšie udržanie tohto spojenectva."

3. Aký ste videli vy zmysel vo vašom bojovom nasadení na Slovensku?

Rozličné odpovede:
"Potlačiť puč Nemecku nepriateľsky naladených síl za účelom zachovania spojenectva Slovenska s Ríšou."
"Slovenské povstalecké sily ohrozovali obrannú líniu Nemeckej armády v Karpatoch a toto nebezpečenstvo muselo byť odstránené."
"Kolovali zvesti, že Sovieti chcú v Karpatoch vysadiť svoje jednotky, aby tak získali pod svoju kontrolu lavírujúcu slovenskú armádu a tomu sa muselo z politických, ale najmä vojenských dôvodov zabrániť."



Pravdepodobný vzhľad kamufláže nemeckého stíhača tankov typu
Jagdpanzer Hetzer zo stavu Kampfgruppe Schill počas SNP

 

4. Čo ste vedeli predtým, než ste začali na Slovensku bojovať o Slovákoch a ich štáte?

Rozličné odpovede:
"Nič, len to, že sa Slovensko na jar 1939 osamostatnilo, že sa zahranično-politicky primklo k Ríši, a to, že slovenská Rýchla divízia bojovala po našom boku v Rusku."
"Vedeli sme len, že Slovensko malo s Nemeckom podpísanú zmluvu, ktorou sa zaviazalo k priateľstvu a spojenectvu, a že to bol štát s klerikálnou vládou, závislý od Tretej ríše, obývaný predovšetkým katolíckymi roľníkmi."
"Mali sme vtedy o Slovensku len chudobné školské vedomosti, v zásade to bola pre nás neznáma krajina. Vedeli sme každopádne, že Slovensko bolo samostatným štátom a pod vedením Dr. Jozefa Tisa stálo na našej strane. Ale o skutočnej mentalite Slovákov sme nič nevedeli, sprvoti sme ich hádzali do jedného vreca s Čechmi."

5. Aký ste nadobudli dojem o krajine a obyvateľoch Slovenska počas a po skončení vášho ťaženia?

Rozličné odpovede:
"Bola to pekná krajina so sympatickými ľuďmi, peknými malými mestečkami a romantickými dedinami, v ktorej nevládla nenávisť voči Nemcom."
"Tá krajina sa nám veľmi páčila, boli tam naivní a jednoduchí ľudia, neskazení západnou civilizáciou, pohostinní a nápomocní. Krajina sa podobala Predalpsku.
"Krajina aj s národom v nej bývajúcim sa nám veľmi páčila. Slováci boli úplne odlišní od Čechov. Boli národom skutočných roľníkov a sedliakov. Naša prvá dovolenková cesta po skončení vojny mala viesť práve na Slovensko."

6. Bojovali ste na Slovensku proti banditom, partizánom, proti pravidelnej armáde alebo proti zmiešaným oddielom?

Všetci zhodne:
"Proti pravidelnej slovenskej armáde."

Doplnenia:
"Bojovali sme proti jednotkám slovenskej armády, ktorej vojaci a poddôstojníci nevedeli, o čo vlastne v tomto konflikte ide. Považovali sme ich za vojakov, nie banditov. Na partizánov sme narazili veľmi zriedkavo, napríklad pri Svätom Kríži."
"Všetci Slováci, proti ktorým sme bojovali, boli oblečení v predpisovej uniforme a prináležali pevne organizovaným zložkám pravidelnej armády."
"O partizánoch sme mali poznatky len z prvého dňa našich bojov, pri obsadení Topoľčian, neskôr sme sa už s nimi nestretli."

7. Jednalo sa vtedy na Slovensku o armádny puč alebo o celonárodné povstanie?

Všetci zhodne:
"Išlo o armádne povstanie."

Doplnenia:
"Pravda je niekde uprostred, išlo o armádny puč s podporou časti národa." "V žiadnom prípade nešlo o celonárodné povstanie, slovenský národ ostal celkom neutrálny."
"O povstanie celonárodného charakteru isto-iste nešlo, mnohí príslušníci armády sa nakoniec radi vzdali, keďže viacerí vyšší dôstojníci v posledných momentoch existencie povstania chceli zdúchnuť, utiecť."

8. Aké mali Slováci podľa vás motívy bojovať?

Rozličné odpovede:
"Chceli znovuobnovenie ČSR, dokonca nosili pri sebe vlajky ČSR."
"Nechceli sa rozplynúť v Rusi (tj. v Sovietskom zväze — pozn. aut.), svoju nedávno nadobudnutú slobodu si chceli ochrániť, dokonca aj proti Čechom."
"Zdalo sa, že jednoduchý slovenský vojak nemal žiadne významné motívy bojovať, jednoducho počúval rozkazy, tak, ako každý iný vojak a len zriedka bojoval fanaticky do posledného dychu. Ale dôstojníkov zrejme motivovala k boju možnosť prebehnúť na poslednú chvíľu k víťaznej strane, k Spojencom."

9. Bojovali Slováci za samostatné Slovensko, za novú ČSR, alebo za sovietske Slovensko?

Všetci zhodne:
"Pravdepodobne za samostatné Slovensko."

Doplnenia:
"Za samostatný, demokratický a antifašistický slovenský štát."
"Chceli odskočením od Ríše uchovať samostatnosť Slovenska."
"Za sovietske Slovensko určite nebojovali, o tom sme nemali žiadne správy. Z rozhovorov a výsluchov so zajatými dôstojníkmi sme nadobudli dojem, že povstalci sami neboli názorovo jednotní. Časť Slovákov bojovala za nezávislé Slovensko, druhá za znovuobnovenie ČSR."

10. Bolo SNP národnou alebo komunistickou záležitosťou, prípadne bolo inšpirované a iniciované zo Západu?

Všetci zhodne:
"Bola to výlučne národná záležitosť."

Doplnenia:
"Vyšším slovenským dôstojníkom išlo predovšetkým o to, aby sa vytvorila čo najlepšia východisková pozícia po vojne, ostatné záležitosti boli podružné."

11. Nenávideli Slováci Nemcov?

Všetci zhodne:
"Nie!"

12. Nenávideli ste Slovákov?

Všetci zhodne:
"Nie!"

13. Bolo slovenské civilné obyvateľstvo za povstanie, za Tisa alebo bolo neutrálne?

Rozličné odpovede:
"Bolo indiferentné a očakávalo, ako sa situácia vyvinie."
"Bolo za nastolenie mieru a pokoja."
"Bolo väčšinou pasívne, aj keď niekoľko obydlí bolo tesne pred naším príchodom do obcí narýchlo opustených útekom pred nami, predovšetkým sa tak stalo v Banskej Bystrici. Každopádne boli voči nám Slováci priateľskejší než Česi."

14. Bojovali na nemeckej strane aj Slováci?

Rozličné odpovede:
"Nie"
"Priamo nie, ale nepriamo áno, išlo o oddiel Hlinkovej gardy, pôsobil ako pomocná, druhosledová jednotka."
"Len veľmi malý počet, možno 100 mužov Hlinkovej gardy. Ale tí vlastne nebojovali, zdržiavali sa v Bratislave a po potlačení povstania pochodovali pred prezidentom Tisom v Banskej Bystrici."

15. Stála voči vám pri postupe naprieč povstaleckým územím zfanatizovaná a revolučne naladená ozbrojená sila?

Všetci zhodne:
"Nie."

16. Bojovali na slovenskej strane aj nejakí cudzinci?

Rozličné odpovede:
"Áno, išlo o ruských dôstojníkov a komisárov."
"Šírili sa medzi nami chýry o ruskej brigáde Kozákov, zapojenej na slovenskej strane do povstania, s tou sme ale nemali bojový kontakt, počas celého ťaženia sme narazili na dvoch sovietskych komisárov. Jeden zahynul počas boja v okolí Topoľčian a druhý sa sám zastrelil pri Kľačne, aby nepadol do nášho zajatia. Celkovo sme mali pocit, že Sovieti a západné mocnosti pomohli Povstaniu len vo veľmi malom rozsahu."
"Vtedy sa hovorilo, že cez Dukelský priesmyk prerazila brigáda Kozákov, nikdy sme ju ale nevideli. Sovietske "Raty" nás ale intenzívne ostreľovali pri postupe na Horné Hámre. Údajne bol videný aj opustený sovietsky tank T-34, ktorý Sovieti zo svojho územia po súčiastkach letecky previezli do Banskej Bystrice a tam ho zložili."

17. Aké boli počty slovenských jednotiek?

Rozličné odpovede:
"Odhadom 40000 príslušníkov, po potlačení povstania nemecké sily odzbrojili asi 35000 z nich."
"Zhruba 50000, aspoň podľa toho, že takýto počet sme odzbrojili."
"V skutočnosti nikto nepoznal presné číslo, zajali sme minimálne 15000 vojakov."

18. Ako boli Slováci ozbrojení?

Rozličné odpovede:
"Časť mala nemecké karabíny, takisto ľahké a ťažké guľomety, sčasti nemeckej výroby. Z tažkých zbraní mali 105 milimetrové polné húfnice a zopár českých predvojnových tankov typu Škoda."
"Mali české zbrane, najmä veľmi kvalitné ľahké guľomety, z delostreleckých zbraní disponovali ľahkými pechotnými delami a ľahkými polnými húfnicami, ktoré nasadili pri Svätom Kríži. Na tomto mieste použili aj účinné sovietske protitankové pušky. Mali taktiež zopár prestarnutých typov tanku Renault [19], tie nasadili pri Pliešovciach a Svätom Kríži."
"Mali mnoho českých zbraní, najmä guľometov, disponovali sovietskymi protitankovými puškami a granátmi vajíčkového typu. Delostrelectvo nemali takmer žiadne, nasadili zopár starých tankov Renault a pri Prievidzi a Svätom Kríži aj pancierový vlak."

19. Akým spôsobom bojovali Slováci?

Všetci zhodne:
"Bojovali fair spôsobom."

20. Existovali aj nejaké slovenské vzdušné sily (slovenské letectvo)? Ak áno, akými typmi lietadiel disponovali?

Všetci zhodne:
"Ich vzdušné sily boli slabé, odhliadnuc od útokov sovietskych Rát, nás napadli nemecké dvojplošníky typu Henschel v slovenskej kamufláži pri Badíne."

21. Čo ste si mysleli o bojovej morálke Slovákov?

Rozličné odpovede:
"Zoči-voči našej jednotke preukázali málo pevnosti v obrane, prakticky vôbec neútočili, len sa bránili, a aj to dosť nešikovne. Vojakom chýbala motivácia — nevedeli za čo bojujú. Síce kontrolovali hlavné ťahy, čiže cesty, ale kopce už nie, takže ich bolo ľahké obísť."
"Slováci boli dobrí bojovníci, boli disciplinovanou armádou a takisto boli vhodne takticky nasadzovaní, avšak mali sme pocit, že nemajú dosť presvedčenia bojovať za vlastnú vec. Na tých, ktorých sme zajali, bolo vidieť, že sú šťastní, že sa pre nich vojna skončila, mali pramalú chuť bojovať ďalej."
"Bojovali až pozoruhodne rozdielne, od prípadu k prípadu — niekedy dobre, niekedy zle. Spočiatku akoby vôbec nechápali maximá vojny, ktorá sa vedie v hornatom teréne a totiž, že platí: 'Kto ovláda výšiny, ovláda aj doliny.' A tak, keď zotrvávali v obrane v dedinách a mestách, takmer vždy sme ich obchvátili cez výšiny a prinútili k rýchlemu ústupu. Takýmto spôsobom stratili Slováci celé Ponitrie od Nitry po Topoľčany. Až pri Dolných a Horných Hámroch a Svätom Kríži sa chovali odlišne a hneď tak dosiahli pozoruhodný úspech. Aj keď boli učenliví, chýbali im bojové skúsenosti. Určite boli slabšími bojovníkmi než Nemci. Ak sa už v niečom zlepšovali, bola to obrana, v útoku nemali 'nemecký švung'. Na druhej strane, tažko by sme hľadali takú oblasť bojového nasadenia na Slovensku, kde by prišlo k toľkým bojom zblízka ako to bolo v našom smere postupu. Avšak koncom nášho ťaženia, okolo 19. októbra, sme badali, že bojová morálka Slovákov sa rúca, až do 27. októbra sa sotva jednalo o boje v pravom zmysle slova, skôr sme prevádzali vyčisťovacie akcie."

22. Robili príslušníci slovenskej armády v tomto období nejaké zverstvá?

Všetci zhodne:
"Nie."

23. Zažili ste, alebo ste aspoň počuli počas septembra a októbra 1944 o nemeckých vojnových zločinoch či zverstvách na území Slovenska?

Všetci zhodne:
"Nie."

24. Kde sa Slováci držali obzvlášť dobre?

Všetci zhodne:
"Pri Prievidzi, v okolí Žarnovice a v priestore Svätého Kríža."

Doplnenia:
"Pri Svätom Kríži mali vhodné podmienky na obranu, tu dokonca uskutočnili úspešné nočné protiútoky na náš pluk. Naše následné útoky na nepriateľovu pozíciu sa končili nezdarmi, až pokým sme ho neporazili útokom zo zálohy, od chrbta."
"Najudatnejšie bojovali Slováci pri Dolných Hámroch, pri boji v okolí tejto obce sme ich nemohli poraziť a vyhnať z obranných pozicii, pričom na nás opakovane podnikali protiútoky. Len len sme sa udrzali v pozíciach, a raz sme dokonca obec museli dočasným ústupom vyprázdniť."

25. Ako sa chovali vojaci vášho pluku k Slovákom, jednak k civilistom a jednak ku zajatým slovenským vojakom?

Všetci zhodne:
"Ku vojakom korektne, s civilistami sme mali dobrý vzťah."

26. V akom svetle sa vám vtedy javil slovenský národ?

Rozličné odpovede:
"Zdali sa nám sympatickí, najmä roľnícke obyvateľstvo."
"Bol to usilovný a čistotný roľnícky národ. Najviac nám imponovala čistota slovenských dedín."

27. Aká bola vtedy na Slovensku životná úroveň?

Rozličné odpovede:
"Technizácia krajiny bola podpriemerná, ale v zásobovaní potravinami to bolo omnoho lepšie ako na území Ríše. Dá sa povedať, že Slovensko v 44-om bolo rajom v strednej Európe."
"Životný štandart bol výnimočne vysoký, omnoho lepší než v Ríši. Bol tu dostatok cigariet, ovocia, vajec, múky a mlieka, bolo tam toho toľko, koľko len hrdlo ráčilo. Tá krajina sa nám javila ako raj, plný mlieka a medu."
"Celková životná úroveň bola na Slovensku nižšia než v priemyselných Čechách, Slovensko bolo totiž jednoduché. Ale v zásobovaní potravinami bolo na tom omnoho lepšie než okolité krajiny. Prakticky všetko sa dalo voľne kúpiť. Nešlo tu len o potraviny, jednalo sa napríklad o takú komoditu, akou boli náramkové hodinky."


Nemecké jednotky na území Slovenska počas SNP




28. Mali nemecké jednotky počas ťaženia vlastné zdroje zásobovania, alebo na Slovensku rekvírovali, či dokonca rabovali a pľundrovali?

Rozličné odpovede:
"Naša jednotka mala vlastné zdroje zásobovania a žold sme dostávali napoly v slovenských korunách a napoly v ríšskych markách. Mohli sme si v obchodoch všetko voľne kúpiť a často sme boli pozývaní pohostinnými Slovákmi k stolu. Cigarety značky Tatra, Detva a Lipa sme si kupovali voľne v neobmedzenom množstve. Okrem toho, keď sa nám podarilo obsadiť veľký proviantný sklad, tak sme mali dostatok čohokoľvek."
"Mali sme vlastné armádne zásobovanie a zhruba každé tri dni naše autá pendlovali medzi Bratislavou a našimi pozíciami, aby priviezli studenú a teplú stravu, okrem toho nám varili naše poľné kuchyne."
"Mali sme vlastných zásobovačov, ktorí prinášali nie veľmi chutnú stravu. Preto sme si pripravovali stravu z jedla, nájdeného v preplnených komorách bytov, ktoré boli opustené tesne pred naším príchodom, napríklad v Horných Hámroch. Vo veľkom sa nerekvírovalo, to by naše velenie ani nedovolilo. Samozreme, že mŕtvym a zajatým slovenským vojakom sme odoberali zbrane, odnímanie náramkových hodín a šperkov bolo zakázané. Bolo medzi nami zopár vojakov, ktorí brali potraviny priamo z obchodu, napríklad v obci Koš, ale to bola výnimka. Žold sme dostávali v korunách, za ktoré sme si mohli všetko nakúpiť."

29. Ako sa volala vaša jednotka a ako bola vytvorená a organizovaná?

Všetci zhodne:
"Bojová skupina Schill bola jednotka vytvorená na základe pohotovostnej smernice platnej v Protektoráte Čechy a Morava (Protektorat Böhmen und Mähren). Heslo "Schill" bolo poplachovým heslom pre všetky nemecké jednotky nachádzajúce sa v Protektoráte, ktorým sa mali tieto jednotky aktivovať, ak by vypuklo povstanie alebo nepokoje v Čechách a na Morave. Názov Schill bol vypožičaný od mena pruského majora, hrdinu národnoobrodzovacích bojov v rozdrobenom Nemecku v roku 1809, Ferdinanda von Schilla. Bojová skupina pozostávala z dvoch práporov a teda zo štyroch rôt. 1. prápor bol tvorený z prípravného kurzu dôstojníkov v Josefstadte, 2.prápor zase z časti školného práporu pancierových granátnikov KIENSLAG, dislokovaného v okolí Prahy. Bojová skupina Schill mala k dispozícii útočné delá, ktoré počas ťaženia neustále podporovali 1. prápor a batériu ľahkých poľných húfnic (ráže 85 mm [26]). Schill mala v počte mužov silu zhruba školného práporu, čiže cca 2200 vojakov, z ktorých bol improvizovane tento pluk 29. 8. 1944 vytvorený, a to prakticky z absolútnej núdze a z nutnosti promtného zásahu voči povstalcom na Slovensku. Heslo "Schill" sa tak pružne, analogicky, použilo pre povstanie tentokrát nie v Protektoráte, ale na susediacom Slovensku. Mechanizácia jednotky pozostávala z veľkej časti z nákladných áut na drevoplyn, zhromaždených v Protektoráte, pričom ich vodiči boli povinne nasadení Česi.

30. Ako sa vám pozdávala morálka vašej jednotky?

Všetci zhodne:
"Morálka bola dobrá, ba až vynikajúca."

31. Bola to jednotka Wehrmachtu alebo Zbraní SS (Waffen SS)?

Všetci zhodne:
"Bola to zmiešaná jednotka, ale väčšinu jej príslušníkov tvorili SS."

32. Bola to jednotka elitná, alebo jednotka postavená z núdze?

Všetci zhodne:
"Asi oboje. Prvý prápor bojovej skupiny Schill bol z núdze zostavený elitný oddiel. Pozostával bez výnimky z mladých čakateľov dôstojníckeho stavu vo veku 19 až 25 rokov, ktorí už mali bojové skúsenosti z veľkych frontových stretov na Východe, vo väčšine prípadov sa jednalo o viacnásobne vyznamenaných vojakov. Mnohí pochádzali zo stavov elitných obrnených divízii Zbraní SS, napríklad z 1. obrnenej divízie SS Leibstandarde Adolf Hitler alebo z 5. obrnenej divízie Wiking. Tri mesiace po skončení ťaženia na Slovensku sa z mnohých členov Schill stali dôstojníci."

33. Vznikli počas vašich bojov veľké straty na životoch a majetku, prípadne na infraštruktúre?

Všetci zhodne:
"Nie."

Doplnenia:
"Na nejaké tažké škody boli boje vo všeobecnosti krátke a ani jedna zo strán nedisponovali skutočne ťažkými zbraňami. Bola to vojna pušiek, pištolí, ručných granátov a guľometov. K bojom prichádzalo v priemere každý tretí či štvrtý deň."

34. Natrafili ste aj na vyslovene české jednotky?

Všetci zhodne:
"Nie."

Doplnenia:
"Jediní Česi, ktorých sme mali možnosť počas nášho ťaženia stretnúť, boli naši vodiči nákladných áut. Tí udržiavali vrelé kontakty so slovenským civilným obyvateľstvom, boli priateľskí, ale na ťažení boli nezainteresovaní a chceli sa vrátiť čo najskôr naspäť domov. Niektorí z nich dostali po potlačení SNP nemecké vyznamenania."

35. Ako bolo zaobchádzané so slovenskými zajatcami?

Všetci zhodne:
"Frontové, prvosledové jednotky s nimi zaobchádzali absolútne korektne, ako s normálnymi vojnovými zajatcami."

36. Boli ste ešte niekedy po porážke Povstania bojovo nasadení na Slovensku?

Všetci zhodne:
"27. októbra sme obsadili Banskú Bystricu — centrum Povstania, 30. októbra sa zúčasnil náš 1. prápor ako vybraná jednotka slávnostnej víťaznej prehliadky na Hlavnom námestí pred Dr. Jozefom Tisom. Ráno 1. novembra 1944 opustili všetci čakatelia dôstojníckeho stavu jednotku a tým aj Slovensko, aby sa naďalej zúčasňovali výuky v dôstojníckych školách."





 

Prevzaté z:
http://www.druhasvetova.sk

 

spať na WW2 - fakty