Pôsobenie 18.SS Divízie Horst Wessel a jej jednotlivých bojových zložiek na území Slovenska počas SNP v období od 31.augusta do  10.októbra 1944
(podrobný popis činnosti bojových jednotiek)

III.
Nasadenie bojovej skupiny SCHÄFER pri SNP od 31.augusta do 10.októbra

Potlačenie SNP – nasadenie 18. SS-Panzergrenadier Division

 

Všeobecná situácia

Nemecký veliteľ pre Slovensko Herman Höfle pochopil, že potlačenie povstania nie je možné uskutočniť s nemeckými jednotkami, ktoré boli v danej situácii k dispozícii. Preto požiadal o pomoc Reichsführera-SS Heinricha Himmlera. Koncom  septembra 1944 sa nachádzal štáb 18.SS-Division v Jánosháze v Maďarsku, kde dostal jej veliteľ SS-Oberfuhrer Trabandt rozkaz, aby sa dostavil do Viedne. Tu prevzal osobne od Himlera rozkaz, aby sa začala
18.SS-Division okamžite transportovať železnicami na južné Slovensko, odkiaľ od 2.septembra začne severným smerom likvidovať slovenské povstalecké jednotky.
Ia Major i.G. Wind dostal za úlohu, aby s maďarským železničným dôstojníkom previezol celú brigádu. Lenže z dôvodu poškodených mostov cez Dunaj a dôležitým vlakom na východnú frontu, sa transport predĺžil rýchlosťou 3 vlaky za deň až do 16.októbra.


Plán operácie
 
18.októbra
začal koncentrovaný útok na centrum povstania.
A to:
Zo západu a juhozápadu: Útok Divízie TATRA a KGr. SCHILL – okolo 8 000 mužov, smerom na Banskú Bystricu a Zvolen.
Zo severu: od Ružomberka útok SS-Brigade DIRLEWANGER okolo 5500 mužov a 3 delostrelecké batérie
Zo severovýchodu: KGr. WITTENMEYER s 3 zosilnenými prápormi na Brezno
Z východu: Sturm-Rgt. Pz. AOK 1 – zosilnený prápor 86.ID
Z juhovýchodu: útok 18 SS- Pz.Gren.Division v počte okolo 8000 mužov, útok z juhovýchodu na Banskú Bystricu a Zvolen.




Pozície troch útočných skupín 18.SS Divízie

Ľavá skupina – oblasť Lučenec

-SS- Pz.Gren.Rgt.39–Ostufban. Petersen s II. a III.práporom. I.prápor ostáva v Lučenci na doplnenie a výučbu –  Hstuf. Hoyer. Kp. RADTKE zaisťovala pri útoku ľavú stranu.
-posilnená: 1./SS-Panzer-Abteilung 18–Ostuf. Flintermman so štábom II./SS-AR 18 –Hstuf. Köhler batériami ľahkých poľných húfnic
-za nimi štáb divízie


Stredná skupina- oblasť Rimavská Sobota

-SS- Pz. Aufkl. Abt. 18 -Hstuf. Sonne so štábom a zásob. jednotkami
2.Rota/ Schwimwagen –Ustuf. Zipser
3.Rota/Schwimwagen  Ustuf. Klein a obrnená rota  Hstuf. V.Fehrentheil
4.Rota branci Ustuf. Gasper išla len po Kokavu
posilnená: 3./SS-Pz-Abt. 18 Hstuf. Wunsch, Ustuf. Christiansen


Ľavá skupina – oblasť Tornaľa

SS- Pz. Gren. Rgt 40 –Stubaf. Schäfer s I a III. Práporom
-posilnená: 2./SS-Pz.Abt. 18 Ostuf. Dirks/ Oscha. Schilb
                 I./SS-AR 18 Stubaf. Hoffman
                 1.Batéria Ostuf. Glöckle/ Ustuf. Brücker
                 2.Batéria Ostuf. Fiedler/ Ustuf. Beilner



Samohybné delo typu Sturmgeschutz III ausf.G v kamufláži z obdobia SNP
Tento stroj bol nasadený pri Vrútkach začiatkom septembra 1944


Nasadenie 18.Divizie a priebeh operacie


19.októbra
zaútočila pravá skupina – zosilnený SS- Pz.Gren.Rgt.40 - ďalej len KGr. SCHÄFER - z východiskovej polohy – Tornale a pocítila tvrdý odpor pri obci Chyžné.
Zároveň zaútočila aj stredná skupina - zosilnený SS-Pz.AA 18 – ďalej len KGr. SONNE z východiskovej polohy R.Soboty a bola zastavená na jednom železničnom priecestí zátarasami a silnou paľbou pri Rimavskej Bani. Postup sa zastavil a boj pokračoval iba medzi jednotlivcami.
KGr. SCHILL sa prebojovala až pred Zvolen.

20.októbra
nadránom KGr. SCHÄFER prebojovala cez obec Chyžné a zaútočila na Revúcu a k večeru sa priblížila k dedine Muráň na dôležitú zásobovaciu cestu Telgárt - Tisovec.  Pred Telgártom bol Sturm-Rgt.Pz. AOK 1 – ďalej len zosilnený bataliónom 86.ID.
KGr. PETERSEN nedostala ani v tento deň rozkaz k útoku.

21.októbra
zaútočila časť KGr. SCHÄFER z Muráňa  na Červenú Skalu a Telgárt, aby sa spojila so zosilneným bataliónom 86.ID a zvyšok zaútočil a obsadil Tisovec. Po týchto víťazných útokoch KGr. SCHÄFER bola slovenská 2. taktická skupina roztrhnutá na východe a juhovýchode a tak sa stiahla na smer Brezno. KGr. SONNE sa stále nevedela prebojovať cez nepriateľa pri Rimavskej Bani.
22.októbra
  KGr. SCHILL sa musela brániť častým útokom nepriateľa
KGr. WITTENMEYER na severe a Divízia TATRA na západe veľmi nepostúpili.
Na juhu a východe bol nemecký útok nezadržateľný. KGr. SCHÄFER sa spojila pri Vernári so zosilneným bataliónom 86.ID , aby spolu zosilnili tlak v okolí Tisovca.
KGr. PETERSEN dostala konečne rozkaz k útoku a večer dobila dedinu Mýtna
16 km od Lučenca. Za ňou potom nasledoval aj Štáb divízie s Oberfuhrerom Trabandtom.
23.Októbra
KGr. PETERSEN zaútočila z Mýtnej na Podkriváň, kde došlo k silnejším stretom, ale navečer bol už Podkriváň dobitý.
KGr. SONNE sa konečne pohla útokom severne od Hrachova a prebíjala sa cez koryto Rimavice na severozápad, kde okolo obeda dobila Kokavu. Potom zaútočila na východ a dosiahla hlavnú cestu z Rimavskej Bani do Tisovca a večer sa spojila v Tisovci s častami KGr. SCHÄFER. 4.Kompanie –branecká z SS- Pz. Aufkl. Abt. 18 -Ustuf. Gasper sa odpojila už v Kokave, kde sa ubytovala a začala s výučbou.

24.októbra
KGr. PETERSEN zaútočila z Podkriváňa na Detvu, ktorú dobila. Štáb 18.Divizie sa ubytoval v Podkriváni.
Po spojení KGr. SONNE s KGr. SCHÄFER v Tisovci sa dohodli obaja velitelia na novom zlození ich útočiacich skupín na Brezno.
A to:
Vysunutá jednotka: SS- Pz. AA 18 s veliteľom  a štábom tejto jednotky
                             3./SS-Pz.Abt. 18 –Hstuf. Wunsch, Ustuf. Christiansen
                             2.Rota/ Schwimwagen  
                             Obrnená rota
Zvyšná jednotka: KGr. SCHÄFER



Príslušníci divízie Horst Wessel pri bojoch počas SNP


25.októbra
na severozápade a západe neboli zaznamenané žiadne protiútoky od povstalcov, len u Divízie TATRA a KGr. SCHILL bola zaznamenaná slabá prieskumná aktivita.
KGr. PETERSEN ostala stáť v Detve, štáb 18.Divizie sa presunul tiež do Detvy.
KGr. WITTENMEYER dobila Malužinú , asi 21km severovýchodne  od Brezna
KGr. SCHÄFER zrýchleným útokom prešla cez Brezno a po krátkej prestávke sa pohol útok na Podbrezovú, kde navečer boli rozložené hliadky, ktoré zabezpečili aj križovatku smer Malužiná, na ktorej v noci zastavili a zajali RN-u s vojakmi, batériu s 3 delami a s nákladnými autami. Veliteľstvo a štáb SS- Pz. AA 18 bol umiestnený v Hrachove.

26.októbra
si KGr. SONNE obsadila okolie Podbrezovej a aj dedinu Lopej a zabezpečila severovýchod, KGr. SCHÄFER zabezpečil západnú časť.  2 a 3 Kp. SS- Pz. Abt 18, ktoré sa v Brezne spojili a dotankovali a doplnili muníciu. Štáb SS- Pz. Aufkl. Abt. 18 ostala v Hrachove.
KGr. SCHILL obsadila Zvolen. KGr. PETERSEN zaútočila z Detvy na Zolnú a dosiahla Zvolen.

27.Októbra
sa začal veľký útok na Banskú Bystricu. O 01.00 hod v noci sa pohol I. prápor KGr. SCHILL severne od Zvolena na Banskú Bystricu. O 6.30 hod vstúpili už prvé skupiny I. práporu do Banskej Bystrice. Popri údolí rieky Hron zaútočila KGr. SCHÄFER so samohybnými delami typu Sturmgeschutz 2.Kp.a 3.Kp.  SS- Pz. Abt 18 na Banskú Bystricu, kde sa dostali okolo 11.30 hod.
Od západu na pomaly postupujúcu Divíziu TATRA stále tvrdo tlačila 1.takticka skupina, na severe Brig. DIRLEWANGER bojovala pri Liptovskej Osade proti povstalcom.
Štáb 18.Divizie bol 27.októbra presunutý do sanatória v Sliači.


Ostufban.
Heinrich Petersen
Veliteľ SS - Pz.Gren.Rgt.39



Veliteľ 1.československej armády na Slovensku Generál Viest, ktorý sa stiahol so svojim štábom na Donovaly, vydal rozkaz, aby regulérne povstanie skončilo a pokračovalo sa len v partizánskom boji. Ale jeho rozkaz sa nedostal ku všetkým jednotkám, lebo kuriéri a spojky už neprešli obsadenými cestami a križovatkami. Slováci stratili všetky ťažké zbrane. Len 18.Divizia získala do večera 26.októbra  30 slovenských diel. Zvyšná časť povstalcov bola obkľúčená  II. a III. práporom KGr.SCHILL, Pz.Rgt.40 s 2./SS-Pz.Abt 18 a Brig. DIRLEWANGER severne od Banskej Bystrici, v oblasti Liptovská osada – Korytnica – Kalište – Donovaly - Staré Hory a medzi 28. až 31.októbrom zničená. Oscha.Schilb z 2.Pz.Kp., ktorej velil Ostuf.Dirks, sa pripravila na útok do hlavného sídla Generála Viesta na Donovaloch, ale keď tam skupina prišla, sídlo bolo prázdne a Generál Viest utiekol do hôr. Pri tomto útoku zomrel Ustuf.Winnefeld, ktorý vybuchol na míne, keď chcel uhnúť s tančíkom na mínové pole, aby mohli tade prejsť samohybné delá typu Sturmgeschutz. Zvyšky povstalcov sa v noci 1.novembra úplne stratili v lesoch.

30.októbra
sa uskutočnil víťazný pochod a slávnostná prehliadka v Banskej Bystrici pred prezidentom Dr.Tisom a Obergrupennführerom Höflem. Z 18.Divizie sa zúčastnil len štáb divízie a štáb KGr.SCHÄFER a malá jednotka, pretože ostatné jednotky ešte zasahovali do bojov, alebo zabezpečovali mesto. Oberführer Trabandt , major generálneho štábu Wind a velitelia regimentov Petersen a Schafer boli dekorovaní Slovenským vyznamenaním.
Príslušníci 18.Divízie si mysleli, že budú mať určitý čas kľud, ale už 1.novembra bol Major Wind povolaný do Bratislavy k nemeckému veliteľovi na Slovensku, aby ho informoval o novom bojovom nasadení v Maďarsku.

3.novembra
SS-Rgt.39 sa s II. a III. práporom vrátil do oblasti Lučenca, kde ostal I. prápor.
SS- Pz. AA 18 bol aj so štábom a 2 rotami v Tisovci a výcviková rota s Ustuf. Gasperom v Kokave, sa celá zlúčila a doplnila v Rimavskej Bani.

5.novembra
sa zhromaždila SS-Pz.Rgt.40 v oblasti východne od Banskej Bystrice k nasadeniu do Maďarska.
SS-Pz.Abt.18 ostala so štábom a štábnou rotou vo Zvolene a 1., 2. a 3. rota v Banskej Bystrici. Začiatkom novembra preložili roty do Lučenca, kde 3 rota – Ustuf.Christiansen bola zmenená na  Panzerbegleit Kompanie - tankovú doprovodnú rotu a začiatkom decembra nasledovala s 2. rotou Ostuf.Dirksa celu divíziu k bojovému nasadeniu do Maďarska.


Celkový prehľad postupu
WH a SS jednotiek proti SNP


Konečné zničenie povstania na Slovensku bolo ohlásené správou Wehrmachtu  8.novembra 1944:
Das Oberkommando der Wehrmacht gibt bekannt:
Organizované povstanie na Slovenku sa zrútilo a bolo zničené. V ťažkých a viac ako dvojmesačných bojov v lesoch a horách vyčistili Waffen-SS a Heres pod velením SS-Obergrupenfuhrera a generala Waffen-SS Bergera a Hofleho západné a stredné Slovensko. Generál Viest so svojim veliteľom štábu Goliánom boli zajatí. Toto povstanie stálo životy 4.000 povstalcov a ďalších 15.000 osôb bolo zajatých. Ďalej bolo zničených alebo ukoristených 2 pancierové vlaky, 267 lietadiel, 104 tankov, 309 diel. Úplné vyčistenie krajiny od partizánov bude ešte pokračovať.    

Autor: Gebirgsjager, Panzer Marder

Použitá literatúra:
- Im Letzten Aufgebot (Die 18.SS-Freiwilligen-Panzergrenadier-Division HORST WESSEL )
  Wilhem Tieke, Friedrich Rebstock

- The Waffen SS
  Gordon Wiliamson (Men-at-Arms)
- časopis Modelář
- Internetové stránky

 

spať na WW2 - fakty