Pôsobenie 18.SS Divízie Horst Wessel a jej jednotlivých bojových zložiek na území Slovenska počas SNP v období od 31.augusta do  10.októbra 1944
- podrobný popis činnosti bojových jednotiek

II. Nasadenie bojovej skupiny SCHÄFER a ostatných bojových skupín od 31.augusta do 10.októbra 1944

 

Sturm-Regiment Pz. AOK 1   

Posilnený dvoma poľnými ľahkými húfnicami a tankovou prieskumnou čatou z 24.Pz.Divizie sa zoskupili do večera 30.augusta v priestore Nowy Sacz (nem. Neu Sandez) s rozkazom prekročiť hranice cez Kežmarok (nem. Käsmark) do Popradu (nem. Deutschendorf), ktorý mali obsadiť a zabezpečiť ako západnú hranicu. Tento pluk bol po prekročení hraníc -1.septembra pri Piwnicznej podradený pod skupinu armád - Heinrici a obsadil Kežmarok.

 

Signál „Kartoffelernte mit Prämie“

31.augusta
bol vydaný signál k odzbrojeniu a zadržaniu Slovenskej armády. Zároveň so Sturm regimentom Pz. AOK1 – (Sturm-Rgt. Pz. AOK 1) sa dala do pohybu aj s predvojom bojovej skupiny Schäfer – (KGr.SCHÄFER), a to s rotou Wischmeyer – (Kp. WISCHMEYER), ktorá sa spojila v Kežmarku so Sturm-Rgt. Pz. AOK 1 a spoločne 1.septembra zaútočila na Poprad.  II./Sturm-Rgt.Pz. AOK (Major Schmidt) obsadil Levoču (nem. Leutschau).
2.septembra
zaútočil jeden prápor Sturm-Rgt. Pz. AOK na juh a dobil Hranovnicu a Vernár a severne od Telgártu postavil obrannú batériu. Od tohto dňa velil Obergruppenführer Berger všetkým jednotkám na západnom Slovensku a armáde Nordukraine – (HGr.NORDUKRAINE) ostalo velenie nad východným  a severovýchodným Slovenskom.
1.septembra
dorazila do Bratislavy bojová skupina Schill – (KGr.SCHILL) s 2.200 mužmi pod velením Ostuf. Krotza, kde odzbrojili Bratislavu a jej okolie a navečer sa motorizovane presunuli k Nitre.

I. na severozápadnom Slovensku:

-  v oblasti Považská Bystrica – Kotešová - Dolný Hričov sa zoskupila bojová skupina Plukovníka von Ohlena. N
a útok cez Žilinu a Vrútky na juh. 1.septembra jednotka dosiahla Žilinu
-  v oblasti Krásno - Čadca sa formovala bojová skupina Plukovníka Juncka  (Štáb Panz.Rgt.85) na útok cez Žilinu, Ružomberok na východ a juh.

II. na severovýchode: v oblasti Rabka (Poľsko) sa formovala zosilnená bojová skupina Volkmann – (KGr.VOLKMANN) z HGr.NORDUKRAINE - a 4.septembra bola nasadená s cieľom ochraňovať oblasť pri Trstenej, kvôli skladisku ropy.

III. na východe: operovala HGr.NORDUKRAINE od 30.augusta s 2 bojovými skupinami : Sturm-Rgt.Pz. AOK 1 a SS- KGr. SCHÄFER.


Kampfgruppe SCHÄFER od 3-6. September 1944

1.septembra
pochodovala bojová KGr.SCHÄFER s práporom Hoyer – (Btl. HOYER) zo Skyszowa do Ropy, kde 2.septemba dostala rozkaz k prelozeniu do Kežmarku, kde sa motorizovane dostali 3.septembra. Tam sa pochod Sturm-Rgt. Pz. AOK 1 na rozkaz HGr.NORDUKRAINE zastavil.
4.septembra
KGr.SCHÄFER sa dala na pochod z Popradu západ cez údolie Váhu na Ružomberok (nem.Rosenberg) a to v takomto zložení:
Predvoj: Ustuf. Wischmeyer
      1 čata motoriek štábnej roty SS- Rgt 40
      protitanková čata s troma 7,5cm Pak 40
      protiletecká čata s 2cm Flakom z 14./SS- Rgt.40
Štáb: KGr.SCHÄFER
Zvyšná jednotka: Btl. HOYER
      zosilnená čata 2./SS-AA 18
      2.roty SS- Rgt.40
      1.rota SS- Rgt.39
      4./SS- Rgt.39  (obrnená )
Delostrelectvo
      13./SS- Rgt.39  (IG- ľahké poľné)
      14./SS- Rgt.39  (Flak- protiletecké)
      I./SS- Art.Rgt.18

S
turmbannfuhrer
E.Schäfer

5 kilometrov západne od Popradu narazila KGr.SCHÄFER na odpor povstalcov,  ale s pomocou ľahkého a ťažkého poľného delostrelectva a Kp. WISCHMEYER bol  rýchlo zdolaný. Slabý odpor bol aj pri križovatke Štrba a večer bola už skupina v Hybe. 4i km západne od Hybe pri odbočke na Brezno, boli povstalci dobre zakopaní, dokonca spravili aj protiútok, ktorý bol odrazený.


5.septembra
  po kľudnej noci a doplnenia zásob pokračovala skupina ďalej, ale len po Liptovský Hrádok, kde zase s pomocou delostrelectva a za pomoci Kp. RADTKE, ktorá obišla mesto zo severu, mesto dobila. Zvyšní povstalci sa rozutekali do hôr smer Ružomberok. Ďalej zaútočila Kp. RADTKE severne od Liptovského Hrádku a obsadila letisko. Spolu zadržala 3 lietadlá, PHM, dva 3,7cm protitankové kanóny, veľa pechotných zbraní a nákladné autá. Navečer dosiahla skupina Liptovský Mikuláš (nem. St. Nikolaus), kde útočil predvoj Ustuf. Wischmeyera s dvoma poľným delostrelectvom 13./SS- Rgt.39 a obsadili kasárne a zhabali zbrane, náboje a výstrojné súčiastky. Ďalší postup bol večer zastavený - 8km pred Ružomberkom kvôli zátarasám na ceste, silného delostreleckého a mínometného ostreľovania z neďalekej výšiny. Delostrelecký oddiel Hoffmann – (Artillerie Abteilung  Hoffmann) a poľné delostrelectvo  zaútočilo na výšinu, zároveň aj s pancierovými granátnikmi a výšinu dobili. Zároveň obsadili dedinu Lisková, a tak boli už len 3km pred Ružomberkom.


Nasadenie KGr.Schäfer počas SNP


6.septembra
obsadila KGr.SCHÄFER Ružomberok. Delostrelectvo zaujalo postavenie pri dedinke Lisková. O 6.00 hod ráno zaútočila pechota z východu Kp. WISCHMEYER a 1./SS- Rgt.40 pod vedením Ustuf. Gammera. Z juhu zosilnená čata 2./SS-AA 18 - Oscha.Dollnig.  O 9.00 hod ráno bolo celé mesto obsadené. Bilancia dňa – 100 zajatcov, 1 zásobovací vlak, 30 nákladných áut a v kasárňach veľa ručných zbraní, nábojov a PHM. S obsadením Ružomberka bola znovu spojená železničná doprava zo západu na východ, z Trenčína, cez Žilinu, Ružomberok do Prešova.


Postup Sturm-Rgt. Pz. AOK 1


3.septembra
po rozdelení od KGr.SCHÄFER v Poprade sa pohol Sturm-Rgt. Pz. AOK 1 na juh z Telgártu.
4.septembra
dobili povstalecké jednotky po odpore 5.pešieho pluku Telgárt. Po doplnení a po prísune ďalšieho delostrelectva  5.peší regiment chcel znova dobiť Telgárt naspäť. 
5.a 6.septembra
sa začali ťažké boje.
7.septembra
sa musel  Sturm-Rgt. začať brániť severne od Telgártu.
21.septembra
sa musel stiahnuť Sturm-Rgt. ešte pár kilometrov k Vernáru po útoku Slovákov - teraz už 2.taktickej skupine a do 24.septembra, kedy začal všeobecný útok na partizánov, sa už pozície nemenili.


Celková situácia na Slovensku 7.Septembra 1944


Nemecké oddiely


S počtom asi 9.000 mužov nasmerované v hlavných smeroch na trojuholník: Zvolen, Banská Bystrica, Brezno a to:
  S 2.400 mužmi zo severovýchodu:
      Sturm-Rgt. Pz. AOK 1 s 1200 mužmi v smere od rieky Hron až k Telgárte, SS- Rgt. SCHÄFER s 1.200 mužmi v smere od rieky Váh až k Ružomberku.
  S 1.000mužmi zo severu:
     KGr.VOLKMANN z Trstenej až k Dolnému Kubínu –Unter Kubin.
  S 2.400mužmi zo severozápadu:
     KGr.Von OHLEN, neskôr Divízia TATRA (Gltn. v.Loepen) v smere Martin –Turc St. Martin až k oblasti Vrútky – Priekopa - Kľačany.
  S 3.200 mužmi z juhozápadu:
      SS- Rgt. SCHILL a zosilneným práporom ( Ostubaf. Wildner) z 14.SS Divízie v smere z Nitri na sever na Topoľčany (nem. Topoltschan) a na východ na Zlaté Moravce (nem. Goldmorawitz) a Novú Baňu (nem. Königsberg).


Povstalecké oddiely


9.septembra
generál Golián vydal rozkaz pre nové rozdelenie povstaleckej armády, ktorá pozostávala z 6 peších a 4 delostreleckých plukov, na 6 zmiešaných bojových a 1 rezervnú skupinu a to:
  1.Taktická skupina –oblasť pôsobenia Banská Bystrica, so zálohami v Brezne, obrana na východ a juhovýchod.  
            Zloženie: 4.000 mužov pechoty, 4.batérie delostrelectva a 8 tankov.
  2.Taktická skupina – oblasť pôsobenia Brezno, obrana východ a juhovýchod.

            Zloženie: 16.000 mužov pechoty a 12.batérii delostrelectva.

  3.Taktická skupina – oblasť pôsobenia Zvolen, obrana na juh a juhozápad.

            Zloženie: 10.000 mužov pechoty, 15 batérii delostrelectva a 15 tankov.

  4. Taktická skupina – oblasť pôsobenia Nitra, Zemianské Kostoľany, obrana na západ.

            Zloženie: 5.000 mužov pechoty, 4 batérie delostrelectva, 2 paky a 10 tankov.

  5. Taktická skupina - oblasť pôsobenia Martin, obrana na severozápad.

            Zloženie: 4.000 mužov pechoty, 4 batérie delostrelectva, 20 protitankových pušiek, 8 pakov, 10 tankov.

  6.Taktická skupina – oblasť pôsobenia Ružomberok, Liptovská osada, obrana na sever.

            Zloženie: 3.500 mužov pechoty, 3 batérie delostrelectva, 40 stredných mínometov.
  7.Letecká skupina a 2500 mužov technického personálu podlieha priamo hlavnému veleniu slovenskej povstaleckej armády.


Celková sila povstalcov sa vyšplhala do začiatku októbra 1944 na 44.470 mužov a aj z východu prisunutými  2.200 mužmi 2.paradesantnej brigády. K tomu ešte asi 7.000 partizánov.



Kampfgruppe SCHÄFER v oblasti Ružomberku


6.septembra 1944 po obsadení Ružomberka sa už na ďalší deň pokúšali povstalci dobiť mesto späť a tak ho ostreľovali delostrelectvom a mínometmi na severe a juhu.

8.septembra
nasadili Nemci prieskumné oddiely na kontrolu okolia. Na juhovýchode narazili už na povstalcov v obci Ludrová. Na severe prišli po obec Studničná, kde našli sklad uniforiem, ženijného a výstrojného materiálu.
9.septembra
zaútočili prieskumné oddiely v sile 2 čiat pod velením Ustuf. Radtke smer Banská Bystrica a dosiahli Biely Potok, odkiaľ deň predtým odišlo asi 80 povstalcov smerom na juh. Preto pokračovali prieskumné oddiely ďalej, ale boli zastavení  2 protitankovými zátarasami a boli zasypaní delostreleckou priehradnou paľbou z oboch strán údolia. Až neskôr sa zistilo, že tam bola 6.taktická skupina  pod velením nadporučíka Černáka. V rovnaký deň zaútočil Ustuf.Gammer na severozápad po údolí Váhu smer Dolný Kubín došli až po dedinu Hrboltová.
13.septembra
zaútočil prieskumný oddiel Ostuf. Bachler na sever, kde bola dobitá Valašská Dubová napriek silnému odporu a potom sa jednotky vrátili naspäť.
14.septembra
znova zaútočil Ostuf. Bachler na Valašskú Dubovú, kde zistili, že v noci zamínovali povstalci most cca 600 m  južne od dediny.
15.septembra
nadviazala KGr. SCHÄFER východne od Kraľovan spojenie s Divíziou Tatra s bataliónmi 1008 a 1009.
14.septembra
medzitým vymenilo nemecké Oberkommando, SS-Obergruppenfuhrera Bergera za SS-Obergruppenfuhrera a generála polície Hermanna Höfla a tak sa stal nemeckým veliteľom na Slovensku. Za pár hodín so šéfom štábu  Oberstom  i.G. von Uechtritzom vypracovali podrobný plán proti povstalcom.
20.septembra
bol vydaný Oberkommandom rozkaz, že všetky jednotky nasadené na Slovensku budú podliehať Höflemu.

Medzitým v okolí Ružomberka pokračovala malá vojna medzi KGr.SCHÄFER a povstalcami:

15.septembra
zaútočili 2 čaty KGr.SCHÄFER a s mínometným družstvom na výšinu pri Bielom Potoku, ale boli odrazení dobre zakopanými povstalcami.
Medzi 15. a 19.septembrom boli výpady na oboch stranách spolu s delostreleckými duelmi medzi delostreleckým oddielom Hoffmann a povstaleckým delostrelectvom, ktoré stále menilo pozície.

20.-21.september
zosilnili povstalci prieskumné jednotky a napádali postavenia Nemcov na juhu Ružomberka.
23.septembra
vznikol na kóte 619 Kalvárka (nem. Kalvarienberg), ktorá bola dobrá na pozorovanie okolia, povstalcami vykopaný guľometný zákop, ktorý sa ale povstaleckým jednotkám nepodaril obsadiť.
26.septembra
severne od Valašskej Dubovej prieskumná jednotka Kp. BACHLER, konečne  nadviazala spojenie s jednotkou Kotischke zo ženijnej školy. A tak pokračovali spolu na Dolný Kubín a dobili ho. Navečer dorazila KGr. VOLKMANN a prevzala ochranu nad mestom. Kp. BACHLER sa vrátila do východiskových pozícii.
27.-28.septembra
boli výpady na oboch stranách na južnej strane Ružomberka.


KGr.Schäfer v okolí Ružomberka

Medzitým sa západná a juhozápadná strana povstaleckého úzenia ocitla v zlej situácii, lebo časti Divízie TATRA a KGr. SCHÄFER  boli v oblasti Váhu, ostatné časti  Divízie TATRA v okolí Kremnice. KGr.SCHILL cez Prievidzu (nem. Priwitz) obsadila oblasť pri Žarnovici (nem. Scharnowitz) a aby sa zosilnil tlak na juh od Ružomberka smer Banská Bystrica dostala rozkaz KGr.SCHÄFER k útoku.

29.septembra
vyrazila Kp. RADTKE na juh k Liptovskej osade, ale boli zase odrazený delostrelectvom. Na začiatku októbra dostali povstalci pomoc od 2.paradesantnej brigády a aj s 3 partizánskymi brigádami bola nasadená na juhozápade.
Do 5.oktobra dokázali povstalci aj vďaka posile odolávať nemeckým útokom. Divízia Tatra bola severne od Turčianskych Tepliciach (nem. Unter Turz), KGr.SCHILL bojoval  o Žarnovicu a Žiar nad Hronom (nem. Heiligenkreutz), KGr.SCHÄFER bola zase pri Bielom Potoku odrazená.

6.oktobra
dobila Divízia TATRA za podpory lietadieltypu STUKA Kremnicu. Hlavná skupina KGr. SCHILL dobila dedinu Pitelová a útočila na sever k Divízii TATRA. Zvyšná časť KGr. SCHILL dobila dedinu Jalná.
29.septembra
pokračovali výpady KGr.SCHÄFER pri Bielom Potoku, ale nemci boli zase odrazení.
1.,2.,3. októbra
  sa pozície nijako nezmenili.
3.októbra
dosiahol Grenadier-Bataillon 1009 motorizovane Ružomberok a ubytoval sa tam.
4.októbra
sa pozície nijako nezmenili.
5.októbra
sa presunula čata motoriek a čata ľahkého poľného delostrelectva z Rgt.40 do Dolného Kubína, kde sa spojili s KGr.VOLKMANN a vrátili sa späť.
6.októbra
vystriedal motorizovaný Grenadier-Bataillon 1009 Divízie TATRA, prvé skupiny KGr. SCHÄFER a to Kp. RADTKE a Kp. GAMMER.
8.októbra
bola nasadená  Kp. RADTKE na Biely Potok. Batéria ľahkých poľných húfnic pod velením Ostuf. Fiedler si pripravila nové miesto pri tehlárni na juhu od Ružomberka. Skoro ráno zaútočila Kp. RADTKE s 3 čatami a o 5.00 hod ráno bol Biely Potok dobitý. Hneď nato zaútočila 2.čata na kótu Hýrová (1099m). Znovu začala delostrelecká výmena, pri ktorej bol zranený Ustuf. Baierl - veliteľ batérie, Uscha. Guse, Stur, Ott ako aj 10 delostrelcov a 2 boli zabitý, ale nakoniec sa im podarilo povstaleckú batériu na kóte Hýrová umlčať. O 8.00 hod ráno mala 2.čata kótu dobitú. Zároveň útočila 3.čata na kótu Ostré (nem. Ostro) (1066m) južne od Bieleho Potoka. Tiež začala delostrelecká príprava, ale kótu sa nepodarilo dobiť. Nasledujúcu noc prišla 2.čata na pomoc.
9.októbra
začala hneď z rána znovu delostrelecká príprava a potom zaútočili obe čaty na kótu a dobili ju.
10.októbra
bola zároveň KGr.SCHÄFER presunutá z oblasti Ružomberka na južné Slovensko, kde sa mala pripojiť k 18.Frw.Pz.Gren.Division. Vymenená bola práporom divízii TATRA a žiakmi protileteckého práporu, ktorí spolupracovali s 2 batériami WH. Najprv sa presunuli motorizovane z Ružomberka do Vrútok, odkiaľ pokračovali  vlakmi cez Žilinu, Trenčín, Nitru na južné Slovensko.


Príklady uniforiem a výstroje príslušníkov Kampfgruppe SS, pôsobiacich
na území Slovenska počas SNP


11.októbra
v noci prekročili vlaky slovensko - maďarské hranice. Po ceste sa pripojili k transportu 7 vagónov Ostuf. Königa s 200 mužmi divízie FELDHERNNHALLE.
12.októbra
v noci sa posunuli len o 40 km, kvôli maďarským železničiarom, ktorí sabotovali transporty.
13.októbra
doobeda dorazil transport Ostuf. Königa do Lučenca, kde sa dozvedeli o Horthyo puči a tak sa ocitli medzi maďarskými vojakmi. Preto sa presunuli do kasárni a zajali maďarských dôstojníkov, až pokiaľ nedorazili ďalšie transporty a to transport Hstuf. Hoyera –I./Rgt.39, ktorí sa vykladali až do polnoci a to: Štáb vo Vilke, KP. v Jelsöc,  2.Kp. v Miksi, 3.Kp. v Kalonda,  4Kp. V Panyt - Daroc -všetko južne od Lučenca. Zvyšné jednotky, ktoré bojovali v KGr. SCHÄFER sa vrátili do svojich pôvodných jednotiek, ako aj zosilnená čata schwimwagenov Oschu. Dollniga z 2.ÜSS-Pz.AA 18 do Balassagyarmat k pôvodnej rote prieskumného zamerania, ktorá tam práve dorazila.
9.októbra
začal presun celej 18.Frw.Pz.Gren.Division zo západného Maďarska na južné Slovensko, ale transport bol spomaľovaný sabotážami. Veliteľstvo sa nachádzalo v Salgotarjane (Maďarsko).
Od 10. do 18.októbra uskutočňovali jednotlivé veliteľstvá prieskum kvôli východzím pozíciam a to v okolí Fiľakova, Lučenca, Rimavskej Soboty a Tornale. V okolí Lučenca bol zastrelený partizánmi  Ostuf. Liebenau, Veliteľ  1./SS- Rgt.39.

 

Autor: Gebirgsjage, Panzer Marder

Použitá literatúra:
- Im Letzten Aufgebot (Die 18.SS-Freiwilligen-Panzergrenadier-Division HORST WESSEL )
  Wilhem Tieke, Friedrich Rebstock

- The Waffen SS
  Gordon Wiliamson (Men-at-Arms)
- Internetové stránky

 

spať na WW2 - fakty