|
Skanzen pod Roháčmi sa na jeden deň zmenil na bojisko. Členovia klubov
vojenskej histórie zrekonštruovali boje počas
Slovenského národného povstania. Držali sa faktov a skutočných
udalostí.
Tretiu augustovú
sobotu sa Múzeom oravskej dediny na Brestovej niesli výbuchy,
streľba zo samopalov, výkriky ranených a umierajúcich vojakov. Asi
60 členov slovenských, poľských a českých klubov vojenskej histórie
tu predviedlo, ako vyzerali boje počas Slovenského národného
povstania, pred 65 rokmi.
Snorili po
partizánoch
„Prvá scéna ukazuje, ako nemecké vojská potláčali povstanie
a pátrali po povstalcoch, partizánoch," priblížil ukážku bojov
člen Klubu vojenskej histórie Carpathia. „Nemecké pátracie
komandá boli nasadené aj v týchto končinách, aby odhaľovali
partizánov, ktorí sa snažili zachraňovať si vlastné životy ukrývajúc
sa v horách a medzi obyčajnými ľuďmi." Ako podklad pre rekonštrukciu
vojnových udalostí slúžia milovníkom histórie materiály, zachované
z čias druhej svetovej vojny. Nemenej dôležité sú i autentické
spomienky ľudí, ktorí tieto ťažké časy prežili. Tie boli podkladom
druhej ukážky v skanzene. „Odzrkadľuje skutočnú udalosť, keď sa
nemeckí vojaci prezliekli do miestneho oblečenia, aby oklamali
partizánov.
Partizáni
vtedy popravili Zuberčana,
ktorého omylom považovali za
kolaboranta.
Tretia ukážka je voľným pokračovaním druhej. Predstavuje záverečný
útok partizánov schádzajúcich z hôr a napádajúcich dediny obsadené
Nemcami," hovorí jeden z členov KVH Carpathia.
Museli zamykať
domy
Oslavy 65. výročia SNP sa konali
v Múzeu oravskej dediny, ktoré je ako stvorené na rekonštrukciu
historických bojov. Divák si tu vďaka pôvodnej oravskej architektúre
dokázal oveľa lepšie predstaviť, ako to vtedy skutočne vyzeralo.
Správca skanzenu Richard Janoštín má na november 1944 aj spomienky
„z prvej ruky". „Samozrejme, v tom čase som ešte nežil, vďaka môjmu
starému otcovi som sa však o tomto období veľmi veľa dozvedel,"
spomína na dedove rozprávanie R. Janoštín. „Často rozprával o tom,
ako do dediny vtrhli Nemci. Boli takí prefíkaní, že sa obliekli do
bežných zubereckých krojov. Vďaka tomu ich partizáni na pohľad
nemohli rozpoznať. Takto zamaskovaní strážili dedinu a striehli na
príchod partizánov." Podľa spomienok
správcovho starého otca netrvalo dlho a vyhladovaní partizáni
skutočne zišli z hôr do dediny. „Starý otec ich zazrel z okna,
nemohol ich však varovať, že na moste, po ktorom prechádzajú, nie sú
Zuberčania, ale prezlečení Nemci. Aby ochránil rodinu, zamkol dom
a všetci sa schovali do pivnice. Vedel, že partizáni budú chcieť
vojsť do ich domu. Aj sa tak stalo, no keď búchali na dvere a nikto
im neotváral, odišli k susedom. Vošli dnu, no vtedy už Nemci z mosta
zvolali posily a zaútočili na susedný dom."
Mlynár
zomrieť nemusel
Richard Janoštín si na rozprávanie svojho starého otca spomína veľmi
dobre. Neušli mu ani detaily. Po tom, čo k susedom vošli partizáni,
Nemci zaútočili na dom protipancierovou päsťou. Stopa po tomto útoku
zostala v dedine dodnes: v drevenici pred kostolom sú stále
zapichnuté črepiny. „Jeden z partizánov sa rozbehol dole dvorom, cez
záhradu, no Nemci ho zastrelili. Ďalší zostal v dome, kde aj
naposledy vydýchol. Potom to už všetko išlo veľmi rýchlo. Časť
Nemcov pribehla k domu starého otca a všetkých postavili pred dvere
drevenice. Kričali na nich, že sú všetci partizáni, starý otec im
však opakoval, že oni partizáni nie sú. Napokon odišli ďalej."
Správca podľa spomenul ešte jednu tragickú
udalosť z rozprávania svojho starého otca. „Mlynár Knaperek videl na
moste chlapov. Nevedel, že sú to Nemci. Potom stretol partizánov,
ktorým povedal, že nemeckých vojakov v dedine nevidel. Tí ho neskôr
obvinili, že kolaboroval s Nemcami a zastrelili ho," dodal R.
Janoštín.
Autor:
Naďa Kališová
Zdroj: http://orava.sme.sk
Kompletnú fotogalériu z
podujatia nájdete tu |