Ján Nálepka sa narodil v Smižanoch 20.septembra 1912. Učiteľský ústav ukončil v Spišskej Novej Vsi v roku 1931, potom nastúpil ako učiteľ do školy v Hornej, neskôr v Dolnej Maríkovej. Jeho ďa1šie pôsobiská boli na Bielej Vode, v Stupave a Nemeckej Porube. Ako pokrokový učiteľ, sympatizujúci s masarykovským učením, neskoršie s myšlienkami socialistov, usiloval sa zdokonaliť učebné metódy. Pomáhal chudobným, zakladal detské divadelné súbory a krúžky. Takto si získal nielen žiakov, ale aj ich rodičov. V Stupave sa však proti nemu postavili vládni ľudáci.

Učiteľa povolali v marci 1939 na maďarský a na jeseň na poľský front. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa ako dôstojník v zálohe prihlásil na front, aby mohol prebehnúť na stranu bojovníkov proti fašizmu. V marci 1942 sa stal náčelníkom štábu a zástupcom veliteľa 101. pluku Slovenskej zaisťovacej divízie. Tak mal prístup k všetkým dôležitým spisom a rozkazom, ktorými vyhľadal pokrokových ľudí, a vytvoril z nich ilegálnu skupinu. Organizoval smelé akcie, ktoré nacistom škodili. Dodával partizánom na dohodnuté miesta priamo zo skladov slovenskej armády zbrane a muníciu, lieky a potraviny. Upozorňoval ich na akcie, ktoré sa proti nim chystajú. Dodával im správy o postaveniach a presunoch nemeckých jednotiek. V spolupráci s partizánmi bojoval proti oddielom fašistickej armády. Viedol "útoky" na partizánov, pri ktorých po dohode s partizánmi vzájomne strieľali do vzduchu. Podával hlásenia o týchto "úspešných" akciách a o počte "padlých" partizánov. Vypočul chytených partizánov a potom ich tajne poslal na slobodu, pričom na veliteľstve hlásil, že ich dal popraviť.


Hrdinská smrť "hrdinu"
Po prechode k partizánom dostal Nálepka možnosť odletieť do Moskvy a nastúpiť do 1. ČS armádneho zboru, no rozhodol sa zostať s partizánmi. Generál Saburov 18. mája 1943 vydal rozkaz o vytvorení ČS partizánskeho oddielu a za jeho veliteľa menoval Nálepku. Zároveň prikázal, aby doňho odvelili Slovákov zo všetkých ostatných jednotiek. V polovici mája prešli k partizánom ďalší naši vojaci. Ich úlohou bolo ničiť dopravné prostriedky, mínovať cesty a robiť prepady na nemecké kolóny a posádky.

Ovruč bolo silne opevnené mesto, kde Nemci dislokovali okolo 8 tisíc vojakov. Jeho oslobodenie malo pre Červenú armádu strategický význam, lebo okupanti sa chystali zničiť dôležité objekty. 16. novembra 1943 spustila partizánska delostrelecká batéria paľbu na kasárne a železničnú stanicu. Do bojov sa zapojil aj čs oddiel, ktorý dostal za úlohu zaútočiť na časť obce Ziasky a dobyť mosť na rieke Norin. Keď to splnili, Nálepka odišiel na štáb. Tam sa dozvedel, že sa Nemci sústreďujú na železničnej stanici. Aj keď mu Saburov odporučil, aby si s oddielom odpočinul, Nálepkovi vojaci na stanicu odišli. Tam začali po príchode nemeckého práporu boj proti veľkej presile. Jána Nálepku zasiahla osudová paľba z guľometu - 16 rán, ako i črepina z míny. Ešte zavelil:"Bite vrahov!" a vzápätí zraneniu podľahol.

Účasť na dobití Ovruče bola posledným bojom 1. čs partizánskeho oddielu. Jeho príslušníci sa rozhodli pokračovať v zápase za oslobodenie vlasti už v zostave Svobodovej armády. Za odvahu a hrdinstvo pri plnení bojových úloh a za zvláštne zásluhy o rozvoj partizánskeho hnutia udelilo Prezídium Najvyššieho Sovietu ZSSR Jánovi Nálepkovi ako jedinému Slovákovi titul - Hrdina ZSSR. Mnohí slovenskí vojaci sa na Ukrajine a v Bielorusku zaslúžili o dobré meno našej vlasti za hranicami a aj oni prispeli k tomu, že sa Slovensko nezaradilo po 2. svetovej vojne k porazeným štátom.