Oslobodenie Pezinka
v apríli 1945

 

Aj napriek tomu, že sa organizátorom SNP nepodarilo udržať povstalecké územie pod kontrolou až do príchodu oddielov Červenej armády, prenikli počas jesene 1944 ruské, ale aj československé jednotky na hranice našej vlasti a oslobodili rad miest a obcí východného Slovenska. Už od októbra 1944 sa museli Pezinčania, Modrania, ale tiež obyvatelia okolitých obcí podieľať na výstavbe zákopov a opevnení vo vinohradoch, predovšetkým v priestore horského prechodu cez Pezinskú Babu. Nemci počas týchto prác opevnili dôležitú cestu cez Babu na Záhorie protitankovým kanálom, zákopmi a železobetónovými bunkrami. Aj napriek tomu, že táto práca bola platená, mnohí obyvatelia sa ju pokúšali sabotovať, pretože im samotným tak viazla práca vo vinohradoch. A tak miesto požadovaných 2150 osôb pracovalo často na opevňovacích prácach len 870 osôb (priestor Pezinka, Cajly a Kučišdorfu). Niektorí naši spoluobčania, napr. Miškovský, Demovič, Očkovský a Prizbula boli za sabotáže na opevňovacích prácach dokonca odsúdení vojenským súdom. Rozsudok však našťastie nebol vykonaný pre rýchly prechod frontu. Na opevňovacích prácach sa zúčastňovali aj mladí Nemci (Volksdeutsche), násilne prisunutí z Čiech. Ešte pred príchodom frontu zhromaždili Nemci cajlanských mládencov v škole vo Vinosadoch a chceli ich odviesť do Nemecka na nútené práce. Avšak na zásah veliteľa opevňovacích prác majora Himmelkreutzera boli títo muži prepustení. Opevnenie sa však ani napriek tomu nepodarilo do príchodu Sovietskej armády dokončiť. A to sa od 23.11.1944 na opevňovacích prácach pracovalo aj v nedeľu a vo sviatky, ba dokonca aj cez poplach. Už 30.marca odišla za Pezinka a Vinosad časť obyvateľov nemeckej národnosti. Modra bola dokonca pred príchodom ruských jednotiek evakuovaná a časť obyvateľstva sa musela uchýliť do okolitých obcí. Stalo sa tak preto, že v meste sa usídlilo veliteľstvo protilietadlovej jednotky z Viedne, tvorené približne 40 nemeckými dôstojníkmi na čele s oberleutnantom Vordkom. Obranu na svahoch Malých Karpát zaujali 43. a 153.nemecká divízia zo zálohy 8.nemeckej armády a 27.maďarská divízia. Samotný útok kozákov kubánsko-čiernomorského pluku plk. Jefima Popova zo 4.gardového jazdeckého pluku na Pezinok začal na veľkonočné nedeľné ráno 1.4.1945. Asi o pol deviatej začala delostrelecká príprava, ktorá bola zameraná predovšetkým na maďarských a nemeckých vojakov v pezinskej tehelni. Medzi maďarskými vojakmi vypukol zmätok a väčšina z nich sa rozpŕchla po meste. Veľa z nich bolo zajatých kozáckymi hliadkami, ktoré dorazili do mesta po desiatej hodine. Tu bol postup Červenej armády zastavený. Čakalo sa na posily, pretože sa v horách očakával silný nemecký odpor. Popoludní sa pokúsili nemecké oddiely o prielom z Grinavy a Limbachu. Pod silnou nepriateľskou paľbou mínometov a delostrelectva, ktorou utrpeli najviac ulice Svätojurská a Bernolákova dorazili do mesta ruské tanky. Na veľkonočný pondelok naďalej pokračovali nemecké protiútoky a Sovieti museli proti nim nasadili ťažké delostrelectvo, ba aj obávané kaťuše. Nemci sa pokúšali preraziť s pomocou ťažkých guľometov najmä od Modry. Niekoľko protiútokov podnikli dokonca aj Maďari smerom od Senca. Veľká skupina Nemcov sa dostala pri Šenkvickom háji do obkľúčenia. Väčšina obyvateľov Pezinka evakuovala do blízkeho Viničného. K večeru bol zlomený posledný pokus Nemcov o prielom. Časti Nemcov sa však podarilo zachytiť v nedokončených zákopoch za Cajlou. Tu kládli niekoľko hodín guľometnou paľbou značný odpor ruským jednotkám. V týchto bojoch boli zničené tiež dva maďarské tanky. Silné delostrelecké postavenia na dnešnej cajlanskej kalvárii a predovšetkým na vrchu Starý zámok boli ostreľované batériou kaťuší. Ranených ruských vojakov ošetrovali miestne členky Červeného kríža pod vedením Gizy Krupovej. Na ďalší deň – 3.4.1945 bola cesta cez Babu na Záhorie v rukách sovietskych vojsk. Napriek tomu sa Nemci ešte stále nevzdávali. 3.4.1945 o 11.00 hod zaútočila letka 5 nemeckých bombardérov na sovietske kolóny postupujúce Pezinkom. Bomby zasiahli domy na Revolučnej, Sládkovičovej a Cajlanskej ulici. Pri nálete zahynulo 16 sovietskych vojakov, 4 Pezinčania a 4 obyvatelia Cajly. Pri prielome týchto postavení padlo 66 sovietskych vojakov. V noci zo 4. na 5.4.1945 nasledoval ďalší nemecký nálet. Najviac škôd utrpela Kupeckého ulica a vojenské kasárne. V nasledujúcich dňoch sa bojové operácie presunuli na Záhorie a česko-slovenské pohraničie. Celkovo padlo v bojoch o Pezinok, Grinavu, Vinosady a Cajlu až 138 sovietskych vojakov a dôstojníkov. Vzhľadom na to, že počas oslobodzovania dnešných okresov Malacky, Senec a Pezinok padlo spolu 595 vojakov Červenej armády, straty v bojoch o prielom z Pezinka cez Cajlu a Babu na Záhorie predstavujú viac ako 23% všetkých strát v okrese. Nemecké a maďarské straty sa dodnes nepodarilo vyčísliť. Začiatkom apríla zahynulo tiež množstvo našich spoluobčanov, ktorí sa nedožili oslobodenia, alebo zomreli na následky zranení, utrpených pri zneškodňovaní zabudnutej munície niekoľko dní po oslobodení.


Nemecký tank Pzkpfw IV ausf.H zničený počas bojov o Pezinok


autor: Wittgrúber P., Nezabudnúť... Zborník spomienok na druhú svetovú vojnu, SNP a protifašistický odboj.
Pezinok 2008, s. 42-44.

 

 

spať na WW2 - fakty