|
Prvé boje začali už 29.
augusta 1944 v prístupoch k Žiline. Tunajší veliteľ mjr. Jozef
Dobrovodský zmobilizoval jednotku do dvoch bojových (veliteľmi boli
kpt. Repašský a kpt. Šlajchart) a jedného záložného práporu. Viac
ako tisíc mužov bolo vyzbrojených pechotnými zbraňami, malou
delostreleckou jednotkou, podporovaný čatou tankov s tromi tankmi
LT-38 a jedným stíhačom tankov Marder III.
Tieto sa ako prvé postavili Nemcom na odpor v priestoroch Horného
Hričova a Brodna. Osamotené povstalecké prápory v údoliach Váhu a Kysúc
nemali dostatočnú silu, aby dokázali obstáť dlhší čas v obranných
bojoch proti nemeckej presile.
30.
augusta
uskutočnili presun na východný okraj Žiliny s cieľom zaujať a vybudovať
obranné postavenie pri Strečne.
30.
augusta
popoludní nemecké jednotky obsadili Žilinu. Sústredenie obrany do úzkej doliny medzi Strečnom a Dubnou Skalou
poskytovalo pre povstalcov viacero výhod ako malý obranný priestor
v úžine a takmer neschodné strminy Malej Fatry ...
V úžine sa spojili s partizánskymi
jednotkami I. partizánskej brigády Gen.M.R.Štefánika a Francúzskymi
partizánmi kpt. Georgesa de Lanurienna.
Prápory zo Žiliny zaujali obranné postavenie na ľavom brehu Váhu s vysunutou
strážou po Strečniansky hrad. Francúzi obsadili priestor medzi
železničným mostom a zákrutou cesty oproti Starému hradu. Pravý breh
Váhu západne od Starého hradu
mali brániť
vojaci
I. partizánskej brigády Gen.M.R.Štefánika, ktorý sa však 31. augusta
do tohto úseku obrany nedostavili. Ešte 23. augusta sa mínerská
skupina
I. partizánskej brigády Gen.M.R.Štefánika pokúsila uvoľniť skalný
masív pod Strečnianskym hradom a zatarasiť tak cestu Žilina-Vrútky.
Nálože však zlyhali. Podobne pre nedostatok munície sa ďalšej
mínerskej skupine npor. Peškeho nepodarilo vyhodiť do vzduchu
železničný most pri Strečianskom tunely.
Pechota povstalcov nastupuje do boja pri
Strečne.
Útočiace jednotky Wehrmachtu
mali jednoznačnú prevahu v ťažkých zbraniach, obrnenej technike a
letectve. Hlavnú údernú silu tvorili stredné tanky Panzer IV Ausf.H,
samohybné útočné delá StuG III Ausf.G a obrnené polopásové
transportéry SdKfz.251.
Za takejto situácie začala bojová skupina “von Ohlen” dňa 31.
augusta 1944 ráno prvý sústredený útok na Strečniansky priesmyk. Na
ľavom brehu Váhu nemecký pluk za podpory delostrelectva a letectva
napadol prápor kpt. Šlajcharta v priestore Strečnianskeho hradu.
Útok bol odrazený, ale do úžiny začali po ceste prenikať nemecké
tanky. Francúzski partizáni, ktorí bránili tento úsek s dvomi 37 mm
protitankovými delami a s podporou ľahkých tankov LT-38 poškodili
paľbou pásy prvých dvoch nemeckých tankov. Keď sa Nemcom ani po
troch opakovaných útokov nepodarilo preraziť na ľavom brehu,
sústredili sa na postup po protiľahlom brehu Váhu. Kompou a gumenými
člnmi presunuli cez Váh čerstvé sily zo zálohy na výšiny západne od
Starého hradu. Na ľavom brehu Váhu sa im zatiaľ podarilo dostať do
tyla povstaleckých jednotiek. Francúzi museli so značnými stratami
z tohto obranného úseku ustúpiť.
Podobne aj jednotky práporu kpt. Šlajcharta, ktoré sa stali terčom
nemeckých lietadiel Ju-87 Stuka (tie vzlietli z letiska Malacky-Nový
Dvor), ustúpili na čiaru Rakytie-Domašín a tanky sa stiahli za
zákrutu cesty oproti Starému hradu. Nemci následne obsadili obec
Strečno. Povstalecký stíhač tankov Marder III pri obranných bojoch
zničil dva tanky Panzer IV paľbou z vchodu do železničného tunela.
Ďalší nemecký tank zapadol do jamy, vzniknutej pri zničení nájazdu
do tunela.
Nemecké tanky Panzer IV pri Strečne (povojnová
rekonštrukcia)
1. septembra 1944 zaútočili Nemci v priestore Rakytie-Domašín. V členitom
teréne sa nemecké jednotky premiešali s povstalcami. Nemci obsadili
Rakytie, ihneď začali z týchto pozícií riadiť delostreleckú paľbu a zaútočili
na prápor kpt. Repašského v smere na Grúň. Útok bol odrazený, kpt.
Repašský smrteľne zranený v boji neďaleko ústia tunela. Tlak Nemcov
v Strečnianskom priesmyku vzrastal.
Počas bojov v Strečnianskom priesmyku sa podarilo pešej rote npor.
Krištofoviča rozmiestniť v priestore Vrútockých kasární a kameňolomu
na Dubnej Skale.
Taktiež
I. partizánska brigáda Gen.M.R.Štefánika sústredila svoje skupiny v priestore
Vrútok po oboch brehoch Váhu.
Bojov nad tunelom pri Strečne sa ešte zúčastnili príslušníci
Sučianskeho partizánskeho oddielu v počte asi 70-80 mužov. Spojenie
medzi jednotkami povstalcov v dôsledku premiešania vojsk bolo takmer
úplne prerušené.
Veliteľ úseku mjr. Dobrovodský nakoniec zavelil, aby v noci z 1. na
2. septembra zostávajúce skupiny spolu s posilou z Martina obsadili
čiaru Grúň-Košariská. Povstalci zaujali obranné postavenie
Grúň-Košariská-Jánošíkovo-Panošina. V tomto novom postavení ich
podporovali batérie 105 mm húfnic vz.35 a batérie 80 mm kanónov
vz.30. Okrem toho tu mali dve roty 37 mm diel a jednu rotu 75 mm
protitankových kanónov.
2.septembra Nemci po celý deň pokračovali v útokoch na obranné
postavenie. Obrancom sa zatiaľ darilo odrážať všetky útoky. No keď
do bojov okolo 17.00 hod zasiahli nemecké Stuky a Nemci spustili
koncentrovanú delostreleckú a mínometnú paľbu, museli povstalci opäť
ustúpiť. Prápor kpt. Šlajcherta sa premiestnil do nového obranného
postavenia k Dubnej skale. Oddiel francúzskych partizánov zaútočil
na kótu 451 a po krvavom boji ju dobili, no vzhľadom na situáciu
obdržali rozkaz stiahnuť sa späť. V týchto bojoch Francúzi utŕžili
značné straty, boli vystriedaní a poslaní do Dolného Kalníka na
odpočinok. V bojoch pri Dubnej Skale nemecké protitankové delá
zničili tri tanky LT-38 a jeden stíhač tankov Marder III z pluku
útočnej vozby v Martine. Tri lietadlá Letov Š-328 a dva stíhacie
dvojplošníky Avia B–534 vzlietli z letiska v Dražkovciach,
bombardovali a ostreľovali nemecké jednotky a delostrelecké pozície,
ale bez žiadneho výsledku.
Prápor kpt. Oškvarka sa presunul do priestoru Vrútok a zaujal
obranné postavenie po oboch stranách cesty Žilina-Vrútky pri Dubnej
Skale: 2 pešie roty a 2 čaty ťažkých guľometov na ľavom brehu Váhu
a ďalšia pešia rota s čatou ťažkých guľometov posilnili obranu na
pravom brehu Váhu. Ako posilu práporu pridelili tri ľahké tanky
LT-35, ktoré boli zničené nemeckými protitankovými kanónmi, a delostreleckú
batériu.
3. septembra sa povstalci pokúsili protiútokom znovu získať
Strečniansky priesmyk, ale neuspeli. Do bojov v priestore Vrútok
zasiahol aj prápor kpt. Vitalaja. Desiata rota bola vyslaná zničiť
Nemcov na Panošinej, ale tiež zlyhali. Ostatok práporu útočil v priestore
kameňolomu, kde získal výhodné bojové postavenie. Okolo 16.00 hod
prileteli nemecké Stuky, ktoré bombardovali a ostreľovali pozície
práporu. Keďže povstalci nemali žiadne protilietadlové zbrane,
nemohli sa účinne brániť proti Stukám.
Koordinovaný nemecký útok pechoty a tankov obsadil Dubnú Skalu.
Prápor kpt. Vitalaja po značných stratách, 30 mŕtvych a 20 zranených,
ustúpil smerom k Vrútkam a opäť sa sformoval pri železničnej stanici
Vrútky a ďalších oporných bodov. Prápor kpt. Oškvarka stiahol svoje
jednotky z oboch brehov Váhu a 4. septembra zaujal obranné
postavenie na čiare Vrútky-výbežok severozápadne od Priekopy-výšina
Hrádok severne od Košút. Delostrelecké batérie npor. Štefunku a npor.
Kajúcha posilnili obranu a vybudovali si silné palebné postavenie na
juhovýchodnom okraji Vrútok. Západne od Vrútok bola umiestnená
ďalšia delostrelecká batéria por. Rúžičku.
Povstalci pri ústupe do Vrútok (povojnová
rekonštrukcia - leto 1945)
4. septembra sa bojovalo o Vrútky. Doobeda
boli len menšie prestrelky. Peší prápor kpt. Jobáka bol premiestnený
do Kraľovian. Pri Šútove mal prehradiť smer Vrútky-Kraľovany, proti
prípadnému útoku nemeckých jednotiek, obišlo sa to bez bojov.
Okolo 16.00 hod začali nemecké lietadlá bombardovať a ostreľovať
obranné postavenia na okraji Vrútok. Súčasne s lietadlami Nemci
spustili delostreleckú a mínometnú paľbu, bola to predzvesť veľkého
útoku na Vrútky. Paľba umlčala väčšinu guľometných hniezd. Od Dubnej
Skaly zaútočili nemecké tanky spolu s pechotou. Veliteľ obranného
úseku bol nútený vydať rozkaz k všeobecnému ústupu. O 22.00 hod.
Nemci obsadili Vrútky.
Tým sa bitka v Strečnianskom priesmyku skončila, ale boje v Turci
pokračovali ďalej.
Zdroj:www.vojna.net |