|
V období vzniku
samostatnej Slovenskej republiky v roku 1939 sa čoraz jasnejšie
prejavoval nedostatok odborných kádrov pre štruktúry Hlinkovej gardy
(ďalej HG), ako polovojenskej zložky Hlinkovej slovenskej ľudovej
strany (HSĽS), ktorá vznikla už na jeseň 1938. Pre potreby výchovy
perspektívnych kádrov HG – predovšetkým dôstojníckych – bola
zriadená v priestoroch Bojnického zámku Veliteľská škola HG.
Najelitnejší absolventi z tejto školy boli vybraní na kurzy SS
v Nemeckej ríši.
Jediným zahraničným pobytom pre dôstojníkov HG sa stal kurz vo
výcvikovom tábore Waffen SS v alsaskom Sennheime. Veliteľom
tábora bol Standardenfuhrer Fick, veliteľmi výcviku Obersturmfuhrer
Schmidt a Sturmbannfuhrer Riegler. Kurz trval od
9.januára do 25.februára 1942. Zúčastnilo sa ho viac ako 30
príslušníkov HG, ktorí mali vytvoriť jadro obnoveného dôstojníckeho
zboru HG.
Podľa spomienok Antona Balucha, reportéra Slovenského rozhlasu
a aktívneho účastníka kurzu v Sennheime, bol život v tábore veľmi
pestrý a nebolo zabudnuté na nič. Tuhý výcvik v zbrani sa striedal
s teoretickým školením, športové preteky a telesné cvičenia
spestrovali beztak bohatý program dňa.
Denný program frekventantov výcvikového tábora bol približne
nasledovný:
07.00 - budíček, rozcvička, ranná hygiena
08.15 - 09.00 hod – teoretické školenie
09.15 - 10.30 hod – pochodový výcvik a príprava na športové preteky
10.30 - 11.00 hod – čistenie zbrane a prednášky o odznaku brannosti
HG
11.45 - 12.45 hod – obed a osobné voľno
12.45 - 13.45 hod – odpočinok
14.00 - 15.15 – telesné cvičenia (výcvik v teréne, pochodový výcvik,
branný šport na prekážkovej dráhe)
15.15 - 16.15 hod – výcvik v streľbe a športové preteky
17.15 - 18.00 hod – čistenie zbrane, prehliadka, hlásna služba
18.00 hod – večera
18.30 – 22.30 hod – prednáška, filmové predstavenie
22.30 hod – večierka
Vo
výcvikovom tábore Sennheim boli okrem Slovákov aj Nóri, Holanďania
a Flámi. Každú sobotu mali jednotlivé národné mužstvá vzájomné
branno-športové preteky. Slováci prekvapujúco získali 8 prvých miest
napriek skutočnosti, že mali oproti ostatným účastníkom nevýhodu vo
vekovom priemere. Najmladší bol 24 ročný a najstarší 38 ročný.
Po absolvovaní všetkých troch skúšobných disciplín zvíťazil Jozef
Golský, ktorý získal celkovo 1038 bodov a stal sa prvým nositeľom
Odznaku brannosti HG. Najúspesnejšiu trojicu dopľňali Juraj Laco
a Gejza Servátka. Poslednú skupinu skúšobných disciplín absolvovali
gardisti za prítomnosti náčelníka štábu HG Otomara Kubalu, ktorý
odcestoval so sprievodom funkcionárov HG do Sennheimu 22.februára
1942. Výsledok však bol prekvapujúci – Odznak brannosti HG získalo
iba 10 frekventantov. Nemeckí inštruktori pluku SS – Nordland
zostavili o každom frekventantovi HG posudok, ktorý obsahoval krátky
životopis, dosiahnutú úroveň vzdelania, aktuálne zamestnanie,
vierovyznanie, rodinný stav, druh zbrane pri ktorej vykonával
vojenskú službu a dosiahnutú vojenskú hodnosť. Posudky boli vydané
1.marca 1942 a v kópii uložené na Hlavnom veliteľstve HG.
Samotné
hodnotenie v posudkoch obsahovalo 7 tematických okruhov. Prvým bol
pochodový a poradový výcvik (Exerzierdienst), druhým telocvik
(Leibesubungen), tretím služba v teréne (Geländedienst),
štvrtým úroveň osvojenia si teoretických vedomostí (Unterricht),
piatym ideologické a svetonázorové základy (Weltanschauung),
šiestym komplexné hodnotenie osobnostných kvalít frekventanta
(Personlichkeit) a siedmym bolo záverečné odporúčanie na
praktickú použiteľnosť ako dôstojníka alebo poddôstojníka ako
veliteľa menších, stredných alebo väčších jednotiek v bojových
oddieloch na fronte (Verwendbarkeit). Zároveň boli všetkým
frekventantom zavedené kmeňové listy SS (SS – Stammkarte).
Výcvik v Sennheime ukončili gardisti 26.februára 1942 a vydali sa na
okružnú cestu po Nemecku. Prvá cesta viedla do Freiburgu a Singenu,
potom do Friedrichshafenu a Lindau. Najdlší čas strávili v Mníchove.
Posledná zastávka pred návratom na Slovensko bol koncentračný tábor
Dachau pri Mníchove. Dňa 6.marca 1942 sa vrátili do Sennheimu a na
druhý deň odcestovali vlakom na Slovensko.
Cieľom tohto projektu bola
príprava inštruktorov pre rovnaké školenia brannej výchovy ďaľších
členov Vybraných jednotiek HG v jednotlivých regiónoch Slovenska,
ale najmä pre kurzy vo Veliteľskej škole HG v Bojniciach. V tom čase
registrovala HG vo svojej oficiálnej kartotéke 56 077 členov.
Príslušníkov Vybraných jednotiek HG bolo na celom území Slovenska
pri jednotlivýcj miestnych a okresných veliteľstvách HG celkovo 4 200, z nich
uniformovaných a vycvičených bolo 1 330.
Výcvik ďaľších veliteľských kádrov Vybraných jednotiek HG pokračoval
už na Veliteľskej škole HG v Bojniciach. Pri slávnostnom otvorení
veliteľských kurzov na Veliteľskej škole HG boli prítomní okrem
vedúceho Veliteľskej školy HG Štefana Rabina aj prezident republiky
Jozef Tiso, hlavný veliteľ HG Alexander Mach, náčelník štábu HG
Danihel a župný inšpektor HG Peter Bubliak.
Frekventanti HG v telocvični počas telesnej prípravy
Sennheim, 1942
Po 25 km pochode ťažkým terénom
Sennheim, 1942
Jozef Golský, veliteľ úderného
oddielu HG Bratislava a prvý nositeľ
Odznaku Brannosti HG
Ranný program začínal
vždy nástupom
Sennheim, 1942
Frekventanti HG počas teoretickej prípravy
Sennheim,1942
Štefan Rabina, referent HV HG
neskôr vedúci školy HG v Bojniciach
Spracoval Panzer Marder - zdroj: článok
Vybrané Jednotky Hlinkovej Gardy 1941 - 1944,
Mgr.Vojtech Karpáty
(internet)
Fotografie pochádzajú zo súkromného archívu Panzer Marder |
