|
Expozícia je venovaná jednej z najtragickejších kapitol slovenských
novodobých dejín - represáliám nemeckých nacistov a ich domácich
kolaborantov z radov Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy (POHG)
a príslušníkov nemeckej národnostnej skupiny.
Prvá časť spracúva všeobecný úvod do danej problematlky a zároveň
zachytáva priebeh, hlavných aktérov a obete vraždenia v Kremničke a
Nemeckej - miestach početne najrozsiahlejších represálií s
charakterom vyhladzovacích akcií na území Slovenska. Úvod v tejto
miestnosti v stručnosti načrtáva základné tendencie vývoja ľudáckeho
režimu a udalosti až do vojenského potlačenia Slovenského národného
povstania (SNP) jednotkami Nemeckej brannej moci a Zbraní SS a
obsadenia politického a vojenského centra Povstania - Banskej
Bystrice. Za týmito nemeckými formáciami postupoval nacistický
policajno - bezpečnostný aparát pozostávajúci z príslušníkov
Bezpečnostnej služby (Sicherheitsdienst - SD) a Bezpečnostnej
polície (Sicherheitspolizei - SiPo), ktorého úlohou bolo stíhanie,
zatýkanie a následná likvidácia účastníkov Povstania, príslušníkov
odboja, civilných osôb pomáhajúcich Povstaniu a rasovo
prenasledovaných osôb, najmä židov a Rómov.
Vraždenie v Nemeckej, v bývalej vápenke, prebiehalo od 4. do 11.
januára 1945 a po strele do tyla skončilo v plameňoch vápennej pece
okolo 900 ľudí. Tieto vraždy vykonali príslušníci Einsatzkommanda 14
pod velením šéfa banskobystrického oporného bodu EK 14 SS -
Obersturmfuhrera Kurta Herberta Deffnera a členovia POHG z Považskej
Bystrice na čele s nadzbrojníkom Vojtechom Horom.
Za miesto popráv v Kremničke boli vybraté protitankové zákopy v
blízkosti obci. Prvú popravu nacisti uskutočnili 5. novembra 1944.
Ďalšie popravy nasledovali 20. novembra 1944, 12. decembra 1944, 19.
decembra 1944, 5. januára 1945, 20. januára 1945, 19. februára 1945,
5. a 17. marca 1945.
Na popravách sa zúčastňovali aj príslušníci 5. poľnej roty POHG pod
velením Jozefa Nemsilu. Zaistencov na miesta popráv dovážali z
väznice Krajskeho súdu v Banskej Bystrici. Po oslobodení bolo z
masových hrobov v Kremničke exhumovaných celkove 747 obetí, z toho
211 žien a 58 detí. Väčšinu obetí tvorili Židia - vyše 450 osôb.
Záver tejto časti výstavy je venovaný povojnovému retribučnému
súdnictvu. Zachytáva procesy s príslušníkmi POHG, v ktorých boli
vynesené rozsudky smrti a vysoké tresty odňatia slobody.
V druhej časti expozície, ktorá zaberá ďalšiu samostatnú miestnosť
má návštevník možnosť oboznámiť sa s rozsahom represálií na
západnom, strednom a východnom Slovensku ako aj na územiach
okupovaných hortyovským Maďarskom. Časť expozície je venovaná
represáliám voči rómskemu obyvateľstvu. Najväčší masový hrob na
západnom Slovensku bol nájdený v lokalite Brezina pri Trenčíne, na
strednom Slovensku v Dolnom Turčeku a na východe republiky v
Tokajíku.
Z dôvodu prehľadnosti bola výstava doplnená o schematické štruktúry
Pohotovostnej skupiny H Sipo - SD a POHG spolu s tabuľkou
hodnostných označení Zbraní SS.
Na Slovensku bolo umučených a zavraždených 5 304 vlastencov,
antifašistov a rasovo prenasledovaných, ktorí po vojne boli
exhumovaní v 211 hromadných hroboch. Z toho na území južného
Slovenska okupovanom horthyovským Maďarskom to bolo 832 osôb v 42
hromadných hroboch. Viac ako 95 obcí, osád a samôt na Slovensku bolo
vypálených. Hromadné vraždy na území Slovenska sa stali
najotrasnejším svedectvom neľudskosti nacizmu a fašizmu.
Z trojrozmerných predmetov sú najzaujímavejšie súčasti uniforiem
príslušníkov POHG, nemeckej polície a Strany šípových krížov
(Nyilaskeresztes párt - NKP). Z ďalších trojrozmerných predmetov sú
na výstave zastúpené osobné predmety obetí represálií a veci z
vypálených domov obcí Kalište a Kľak.
Obec Nemecká sa do slovenských dejín výrazne zapísala v januárových
dňoch 1945, kedy sa vápenná pec situovaná na rozhraní chotárov obcí
Ráztoka a Nemecká stala nemým svedkom tragických udalostí. Dňa 4.
januára 1945 veliteľ oporného bodu Einsatzkommanda 14, so sídlom v
Banskej Bystrici, SS-Obersturmführer Dr. Kurt Georg Herbert Deffner
spolu s veliteľmi nacistickej bezpečnostnej polície -
Sicherheitspolizei, nacistickej bezpečnostnej služby -
Sicherheitsdienstu, gestapa a kapitánom Vojtechom Košovským,
poverencom Hlinkovej gardy pre Pohronskú župu, určili Kofroňovu
vápenku za miesto hromadných popráv priamych účastníkov SNP, ich
rodinných príslušníkov sympatizantov SNP a rasovo prenasledovaných
osôb. Vápenka sa ukázala z hľadiska bezpečného zahladzovania stôp
ako najschodnejšia cesta. Zároveň dúfali, že sa nikto nikdy nič
nedozvie, lebo popol obetí a častí telesných pozostatkov zahladili
aj vody rieky Hron.
K
prvým hromadným popravám došlo 5.januára 1945. Popravu začal sám
veliteľ oporného bodu Einsatzkommanda 14 SS - Obersturmführer Dr. K.
H. Deffner. Na vraždení obetí, ktoré na miesto popravy privážali
priamo z väznice Krajského súdu v Banskej Bystrici, resp. osôb
zaistených počas razií, sa podieľali príslušníci Einsatzkommanda 14,
Sicherheitspolizei, Sicherheitsdienstu, gestapa a tiež príslušníci
Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy z Považskej Bystrice, ktorým
velil nadzbrojník Vojtech Hora so svojimi zástupcami Leom Buntom a
Mikulášom Spišiakom. Poslednú popravu katani vykonali 11. januára
1945.
Podľa
záznamov uvedených v Základnej knihe zaistencov, ktorí boli väznení
gestapom Krajského súdu v Banskej Bystrici našlo smrť vo vápennej
peci v Nemeckej 26 priamych účastníkov SNP. Išlo o Slovákov,
Rusov, Francúzov, členov americkej vojenskej misie, o jednu
Rumunku a 205 rasovo prenasledovaných osôb. Celkový počet obetí sa
nedá presne stanoviť, pretože nie všetky obete boli evidované.
Predpokladá sa, že popravených osôb bolo vyše 500. Podľa projektu
architektov A. Béllu, E. Stančíka, M. Belluša a akademických
sochárov K. Patakyovej a A. Viku bol obetiam fašistických represálií
postavený pomník.
Zdroj:
http://www.muzeumsnp.sk/externe/nemecka.htm |