|
Po vypuknutí
Slovenského národného povstania boli v rámci Hlinkovej gardy
vytvorené Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy (ďalej POHG) ako
plnohodnotné vojenské jednotky. Prvé ozbrojene oddiely sa sformovali
už začiatkom septembra. Rozkaz na budovanie voj jednotiek vydaj
Kubala 8.9.1944. Spočiatku boli tieto ozbrojené formácie HG
označované ako aktivované oodiely (jednotky).
Príslušníci POHG boli uniformovaní. Zpočiatku pravdepodobne
používali klasické čierne HG uniformy, vojenské khaki a taktiež špeciálnu
rovnošatu Vybraných jednotieh HG.
V ďaľšom období sa
snažilo Hlavné Veliteľstvo HG pod vedením
Otomara Kubalu vytvoriť z jednotiek POHG a Poľných rôt HG formácie
podľa vzoru armády a aj z týchto dôvodov bola takmer kompletne
prevzatá rovnošata bývalej slovenskej armády.
Dôstojníci
a poddôstojníci HG si rovnošatu mali získať z vlastných
prostriedkov, a tak sa v krajčírskych dielňach HG začali šiť
špeciálne uniformy HG. Boli to uniformy z khaki látky, z ktorej boli
šité aj pôvodné armádne uniformy, no strih vychádzal z HG rovnošaty.
Neskôr sa strih riadil armádnym strihom, Súčasťou uniformiem boli aj
límcové výložky v čiernej farbe a náplecníky.
Obuv bola rôzna, väčšinou však príslušníci POHG používali čierne
vysoké čižmy, alebo kotníčkové armádne topánky a ovinky.
Čierne uniformy sa v POHG nosili z núdze a to buď prechodne hneď na
začiatku SNP, alebo ich nosili tzv. "štábaci". teda príslušníci
štábu, pisári, kuchári - teda nebojové jednotky.
Niektoré jednotky pre lepšie rozlíšenie s povstaleckými vojskami
používali na ľavej ruke rukávové pásky (podľa nariadenia VPO LIPa).
Avšak používanie týchto pásiek nebolo bežne rozšírené,bolo skôr
výnimkou. Pásiek bolo niekoľko druhov. Zo začiatku používali bežnú
gardistickú modrú pásku s červeným dvojkrížom v bielom kruhu, širokú
9 cm. Potom čierne pásky s bielym nápisom POHOTOVOSTNÝ ODDIEL HG,
taktiež HLINKOVA GARDA, ktorá bola 2,8 cm široká. Neskôr došlo k
zmene a nápis bol strieborný. Slovenský pluk pôsobiaci v rámci
Waffen SS v posledných mesiacoch roku 1945 používal na území pod
nemeckou správou dokonca čiernu pásku s nemeckým strieborno-šedým
nápisom HLINKA-GARDE. Pásky sa nosili na poľných uniformách HG, ako
aj na vychádzkových uniformách.
POHG používali štandardné prilby slovenskej armády (teda vz.32)
s tým istým zeleno-šedým náterom aký používala slovenská armáda.
Jednotky POHG boli vyzbrojené predovšetkým slovenskými a nemeckými
pechotnými zbraňami. Boli to predovšetkým opakovacie pušky vz.24
a guľomety vz.26 z výzbroje slovenskej armády, ale aj nemecké pušky
Mauser K98, samopaly MP40, guľomety MG34, MG42 a panzerfausty.
Výnimkou neboli aj koristné ruské PPŠ41 (Špaginy).
V jednotkách POHG boli organizovaní tak príslušníci Hlinkovej Gardy
(ďalej HG) ako aj nečlenovia HG, ktorí boli povolaní vojenským
rozkazom. V rokoch 1944 – 1945 dosiahli POHG maximálne počty 38
pohotovostných oddielov, 6 poľných rôt a 3 poľné prápory - ich počet
bol kolísavý. Spolu vyše 5000 mužov. Veliteľský zbor tvorili
gardisti a záložní dôstojníci.
V POHG sa sústreďovali najradikálnejšie sily v rámci HG. 22.
novembra 1944 na porade okresných veliteľov HG v Trenčíne sa dohodli
na užšej spolupráci s nemeckými bezpečnostnými jednotkami. Základ
veliteľského dôstojníckeho zboru POHG tvorili osvedčení velitelia
z niektorých Okresných veliteľstiev HG, ktorí sa stali veliteľmi
regionálych POHG, poľných rôt a poľných práporov POHG. POHG boli vo
veľkej miere využívané nemeckými jednotkami, pretože poznali dobre
miestny terén ako aj obyvateľstvo vo svojcich úsekoch. POHG sa
v spolupráci s nemeckou bezpečnostnou políciou SIPO, službou SD,
Heimatschutzom, Einsatzkommanda (13, 14),
ďalšími
špeciálnymi teroristickými a diverznými protipartizánskymi útvarmi –
ako SS Stíhací zväz Slovenska, jednotky Edelweis, špeciálne jednotky
vyčlenené z SS bojovej skupiny Schill, Wittenmayer, z SS-brigády
Dirlewanger, z 18. SS-divízie Horst Wessel,
podielali na protipartizánskych akciach, na akciach proti
civilnému obyvateľstvu, ktoré spolupracovalo s povstaleckými
a partizánskymi jednotkami. Príslušníci POHG sa dokázateľne
podielali na vyvraždení približne 4.000 ľudí a spolupracovali aj na
deportáciách do koncentračných táborov.
Známe sú brutálne popravy zajatých povstalcov, partizánov aj
civilného obyvateľstva vo vápenke v Nemeckej pri Banskej Bystrici,
vykonané príslušníkmi
Einsatzkommanda
14
pod
velením
SS-Obersturmfuhrera Kurta Herberta Deffnera a
150-členou 5.
Poľnou rotou HG
pod velením
nadzbrojníkov Jozefa Nemsilu
a Vojtecha Horu z Považskej Bystrice. Účasť POHG je potvrdená aj na
trestných výpravách proti civilnému obyvateľstvu v obciach
Kremnička, Smrečany, Plešivá, Magále, ako aj mnoho ďaľších.
Po skončení vojny bolo mnoho príslušníkov HG aj POHG odsúdených na
trest smrti ako aj na dlhoročné tresty odňatia slobody.
Na trest smrti odsúdili aj najvyššieho veliteľa HG a POHG Otomara
Kubalu. Mnoho z nich taktiež utieklo do zahraničia – napr. veliteľ
5. Poľnej roty HG Nemsila.
Záverom:
Záujemcov o túto kontroverznú a zložitú támatiku v slovenskej histórii môžeme
potešiť informáciou o príprave knihy, ktorá bude podrobne mapovať
uniformy, výzbroj a výstroj ako aj históriu týchto jednotiek
(špeciálne
jednotky
HG ako špeciálne roty, trestné roty,
poľné žandárstvo apod.). O termíne vydania budeme informovať.
Autor: Panzer Marder
(túto neľahkú tému zredigoval Peter a Pavel - začo im ďakujem, pozn.
autora)
fotografie pochádzajú od Petra, Pavla a z vlastnej zbierky |
