ŠPECIÁLNE PROTIPARTIZÁNSKE JEDNOTKY
NA SLOVENSKU

I.
Stíhací zväz Juhovýchod – Stíhacia skupina Slovensko s krycím názvom JOZEF
 

 

Jar a leto 1944 boli pre nacistické Nemecko kritické. Napriek fanatickému odporu sa nedarilo zadržať postup Sovietskej armády a po vytvorení druhého frontu v Normandii bola porážka fašizmu už len otázkou času.

Čoraz väčšie problémy nemeckej brannej moci a bezpečnostným zložkám spôsobovalo aj silnejúce partizánske hnutie na okupovaných územiach. Lavínu zatýkania v Nemecku vyvolal nevydarený atentát na Adolfa Hitlera 20.júna 1944. Represie voči atentátnikom a tým, ktorí atentát schvaľovali, najviac postihli abwehr (vojenská spravodajská služba). V rámci čistky bol zatknutý a na jar 1945 aj popravený jeho šéf admirál Canaris. Došlo k reorganizácii abwehru, ktorý vlastne prestal existovať ako samostatný orgán nemeckej brannej moci. V priebehu dvoch mesiacov bol pričlenený a podriadený RSHA Reichsicherheitshauptamt (Ríšsky hlavný bezpečnostný úrad). Neskôr bol Abwehr – Abteilung (najvyšší
riadiaci orgán ofenzívneho aj defenzívneho spravodajstva) premenovaný na Militärisches Amt a podridený oddeleniu A-VI. pri RSHA, ktorého šéfom bol SS-brigadeführer Walter Schellenberg. Oddelenia a referáty Abwehr – Abteilung, ktoré svoju činnosť zameriavali na okupované územia, boli priamo podriadené IV. Oddeleniu RSHA – gestapu, Geheime Staatpolizei (tajná štátna polícia), ktoré pracovalo pod vedením SS-Oberführera Hansa Müllera. Faktické včlenenie Abwehru do RSHA značne posilnilo pozície druhého muža tretej ríše SS-reichführera Heinricha Himmlera. V súvislosti s postupujúcim frontom boli vytvorené podmienky pre prácu spravodajských orgánov po predpokladanej kapitulácii Nemecka. Na tento účel boli vytvorené špeciálne komandá a oddiely (Vermessungskommando – zememeračské komandá a Vermessunggstruppen – zememeračské oddiely), ktorých názvy mali zastrieť ich skutočné zameranie. RSHA zriadilo zvláštne výcvikové tábory pre výcvik budúcich rezidentov, agentov a diverzantov. Na okupovaných územiach vytvárali nacisti tajné sklady zbraní, diverzného materiálu a proviantu. Po ústupe nemeckých vojenských jednotiek sa v tyle oslobodzovacích armád mala vytvoriť agentúrna sieť – Rückzugsorganization (ústupová organizácia), ktorá bola vytvorená z rezidentov, alebo z malých skupín dopredu vycvičených agentov, ktorí sa mali dať prekročiť postupujúcimi nepriateľskými vojskami a v tyle začať činnosť. Táto diverzná činnosť sa zameriavala hlavne na oblasti východnej a strednej Európy a teda aj na Slovensko.

Keď nacistické vojská začali 29. augusta 1944 okupáciu územia Slovenska, v ich tyle postupovali bezpečnostné zložky, ktorých úlohou bola pacifikácia okupovaných území. V praktickej realizácii to znamenalo rozvíjanie teroru a represií voči povstalcom a civilnému obyvateľstvu. Pod vedením dr. Jozefa Witisku vytvorila Einsatzgruppe H SIPO a SD na Slovensku 6 kománd s 24 opornými bodmi. Okrem toho boli vytvorené tri špeciálne protipartizánske jednotky – Abwehrgruppe 218 s krycím názvom Edelweiss, jednotka s krycím názvom Snežienka, ktorá však nebola nasadená a Stíhací zväz Juhovýchod – Stíhacia skupina Slovensko s krycím názvom Jozef. V záverečných fázach vojny sa formovala aj tzv. Kysucká garda, k nasadeniu ktorej však tiež nedošlo. Protipartizánskej činnosti na Slovensku sa zúčasnili jednotky Edelweiss a Jozef.


Príslušníci špeciálnej protipartizánskej jednotky na Slovensku


Jednotka Jozef sa začala formovať v Bratislave od 10. septembra 1944, keď sem prišiel dr. Werner Pawlovský a SS- Oberscharführer Ing. Werner Tutter a s nimi ďalších 5 inštruktorovz freiburskej školy. Najvýznamnejšiu úlohu neskôr zohral SS-Untersturmführer Ferdinand Sonnberger. Freiburská škola tzv. Kampfschule bola pozostatkom po nasadení špeciálneho útvaru Brandenburg na front. Divízia Brandenburg bola špeciálna jednotka diverzantov, ktorú nasadzovali na najťažších úsekoch, napríklad do boja preti juhoslovanským partizánom. Veliteľom tohoto špeciálneho útvaru nebol nikto iný jako SS-Obersturmbanführer Otto Skorzeny. Štáb útvaru bol rozdelený na päť oddielov. Z hľadiska územia Slovenska nás zaujíma SS-Jagdverband Süd-Ost so sídlom vo Viedni, ktorému podliehali aj špeciálne protipartizánske jednotky na našom území. Kampfschule bola na jeseň 1944 pričlenená k RSHA a na začiatku 1945 podliehala priamo SS. Divízia Brandenburg mala služobné označenie Abwehr-Ia, súčasťou bola aj Abwehr-Ib, kde boli príslušníci so zvláštnymi schopnosťami pripravení k okamžitému nasadeniu. Patrilo sem aj špeciálne výcvikové stredisko výzvednej služby Abwehr-Ic. Príslušníci tohoto strediska boli nasadzovaní ako parašutisti a zúčasnili sa aj obsadzovania Bratislavy a pôsobili při potlačovaní Slovenského národného povstania hlavne v okolí Bansej Bystrice.

Samotná jednotka Jozef podliehala Viedenskej centrále. Ihneď po príchode freiburských inštruktorov do Bratislavy začala nábor do jednotky medzi miestnymi Nemcami. Po dohode s klérofašistami začali získavať aj príslušníkov Hlinkovej gardy a Hlinkovej mládeže. Formovanie jednotky však nezostalo utajené, a tak z konšpiratívnych dôvodov sa štáb premiestnil do Rarboku a neskôr do Sekúl, kde sa mohol výcvik vykonávať nerušene pod záštitou veliteľstva ochrannej zóny. V tom čase už k jednotke patrilo aj 40 Slovákov. Aby bol zabezpečený prísun nový síl, najmä z radov HM, zostal v Bratislave jako spojka dr. Feldwebel Reindl, ktorý udržiaval styk so slovenskými úradmi, nemeckým veliteľstvom a organizačne pripravoval rokovanie s Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy. V Sekuliach sa medzitým sformovali 4 čaty. Ich veliteľmi sa stali SS-Untersturmführer Ferdinand Sonnberger, SS-Oberschsrführer Ing. Werner Tutter, feldwebel Puritzer a feldwebel Kanke. Budúcej diverznej a záškodnickej činnosti sa prispôsobil aj výcvik jednotky. Hlavnou náplňou bol vojenský bojový výcvik, streľba, výcvik a taktika, maskovanie, úlohy na postreh a maskovanie, riadený rozhovor a inštruktáž v zaobchádzaní s trhavinami. Slovenskej časti jednotky sa špeciálne venoval Werner Tutter.

Koncom októbra sa štáb a dve čaty presťahovali do Trenčianskych Teplíc, odkiaľ už podnikali protipartizánske akcie do vzdialenosti 60-70 km. Jednotka brala aj zajatcov, ktorých neskôr vypočúvali, pričom si skúšali metódu riadeného rozhovoru, a potom ich odovzdávali príslušníkom SD v Trenčíne. Druhá časť jednotky pod vedením Ferdinanda Sonnbergera medzitým pôsobila v okolí Pustého hradu pri Zvolene.

Príprava na následnú diverznú činnosť sa odzrkadlovala aj pri protipartizánskych akciách jednotky Jozef. Jej príslušníci sa v podstate zámerne vyhýbali priamym otvoreným stretom s partizánskymi jednotkami a terorizovali civilné obyvateľstvo. Dobrá znalosť miestnych pomerov, najmä u slovenských príslušníkov jednotky a jazykové znalosti dôstojníckeho zboru, ktorý sa grupoval hlavne zo sudetských Nemcov, umožňoval jednotke prenikanie medzi obyvateľstvo v preoblečení za partizánov.

Sonnbergova časť jednotky sa vo februári 1945 presunula do Zvolena a zriadila si bunker v blízkosti Pustého hradu. Pôvodne predpokladali, že sa v týchto priestoroch nechajú prekročiť frontom a budú podľa inštrukcií pokračovať v diverznej činnosti v tyle Sovietskej armády. Tento zámer zmaril útek M. Dlhoša a L. Klisenbauera od jednotky, keď videli vyvražďovanie civilných osôb.

Na rozhraní marca a apríla 1945 postup frontu prinútil jednotku Jozef premiestniť sa do priestoru obce Nimnica (okr.Považská Bystrica), kde pokračovala v protipartizánskych akciách.

V krátkom čase nasledoval postup smerom na Moravu, kde pokračovali v teroristickej činnosti. Teroristická, protipartizánska činnosť však nebola hlavnou úlohou jednotky. Bola len prestriedkom na výcvik diverzantov, ktorí sa pripravovali na dlhodobú záškodnícku činnosť v tyle Sovietskej armády, a potom v prípade nacistickej kapitulácie, na území slobodného Československa. Tomuto bol prispôsobený program výcviku, ako aj prísna utajenosť jednotky a jej činnosti.

Doležité bolo kádrové zabezpečenie pripravovaných akcií. Nie náhodov výcvik viedli bývalí frekventanti freiburskej školy, výcvik ktorej bol zameraný práve na diverziu v tyle nepriateľa a na oslobodenom území po skončení vojny.

Ďalšou podmienkou vstupu do jednotky bola znalosť východných jazykov. Z tohoto dôvodu veliteľský zbor tvorili poväčšine sudetskí Nemci, alebo nemci žijúci na Slovensku, medzi ktorými sa potom robil aj doplňovací nábor. Ďalšiu časť jednotky tvorili mladí slovenskí príslušníci Hlinkovej mládeže, Hlinkovej gardy a Pohotovostných oddielov HG. Týmto smerom bola orientovaná aj miera zacvičenia jednotlivých častí jednotky, keď najmenej informovaní o skutočnom poslaní jednotky boli práve jej slovenskí príslušníci. Při doplňovaní jednotky v neskoršom období sa pozornosť náborových dôstojníkov sústredila na okolie Handlovej a na Spiš, kde bolo silne zastúpené nemecké etnikum, no podarilo sa získať len 12 ľudí ochotných vstúpiť do jednotky Jozef

Prípravy na prechod frontu príslušníkmi jednotky Jozef sa začali v polovici decembra 1944, keď boli niektorí poddôstojníci poverení vytipovať miesta prekročenia frontovej línie. Počítalo sa s tým, že to bude niekde v priestore Prešova, kam odišiel Werner Tutter.

Kým však došlo k ukončeniu výcviku a pripravenosti jednotky na akciu, uplynul mesiac a front sa značne posunul. Vedenie jednotky Jozef 31.januára 1945 požiadalo písomne o povolenie vykonania akcie, ktorá mala krycí názov „ Zvláštny podnik Schwein“. Rozkaz na vykonanie tejto akcie bol vydaný v ten istý deň. Základným cieľom akcie bolo, aby sa vybraní príslušníci jednotky Jozef dali prevlniť frontom Juhovýchodne od Zvolena. Za týmto účelom mala byť v tomto priestore zriadená fingovaná partizánska základňa. Po prevlnení mali príslušníci vybraní do skupiny nadviazať spojenie s agentúrnou sieťou a na rozkaz veliteľa sa zamerať na diverznú a záškodnícku činnosť v priestore Kremnice, Zvolena a Banskej Bystrice. Kádrovo bola akcia zabezpečená dobre. Veliteľom prevlňovacej jednotky bol menovaný SS-Untersturmführer Ferdinand Sonnberger, ktorý mal k dispozícii 10 poddôstojníkov SS, 6 dobrovoľníkov cudzej národnosti a okolo 50 dôverníkov, ktorí mali byť potom aktívne zapojený do teroristickej a diverznej činnosti. Prevlňovanie sa malo uskutočniť v priestore, kde operovala 8. nemecká armáda, ktorej velenie bolo tiež o akcii informované. Veľmi dobré bolo finančné zabezpečenie celej akcie. Vyslaná jednotka mala k dispozícii 500 000 Kčs, ďalej 300 000 Kčs na nutné výdaje, 100 000 Kčs nových československých korún, ako aj 100 000 rubľov. Prevlňovanie v oblasti Zvolena však zlyhalo. Z priestoru bunkra pod Pustým hradom zbehli, ako sme už uviedli, dvaja príslušníci jednotky, ktorých napriek pátraniu aj v ich rodných obciach nenašli a to donútilo velenie akcie odvolať príslušníkov jednotky z vytipovaného priestoru a odložiť prevlňovanie.

Nakoniec sa prekročenie frontu uskutočnilo 8.apríla 1945 při obci Gajdel. Celkom sa prevlnilo 17 príslušníkov jednotky Jozef. Skupina však bola sovietskymi jednotkami rozbitá už 11.apríla. Súd so zadržanými diverzantmi sa konal před vojenským tribunálom sovietskej 40.armády, ktorý ich 17. apríla odsúdil na tresty smrti a dlhoročné väzenie.

Z pôvodného počtu 80 Slovákov, ktorí prišli k jednotke, mal Tutter k dispozícii okolo 40 mužov. Časť z predchadzajúceho počtu bola totiž časom odvelená k rôznym jednotkám POHG, boli pridelení do Sonnbergerovej jednotky, iní zostali v Sekuliach, alebo od jednotky zbehli, keď sa nevrátili z dovolenky. Takto Tutter vyslal celkove len 8 skupín a to 3 z priestoru Púchova a ostatné už na Morave. Námety na činnosť týchto skupín spracovával sám Pawlowský, no konkretizoval ich Tutter. Priestory pôsobenia skupín boli volené v oblastiach, ktoré im boli dostatočne známe. Zámer akcie bol jednoznačný. Nakoľko išlo o malé skupiny, nemohli ich príslušníci podnikať väčšie akcie. Ich hlavnou úlohou bolo podľa možnosti včleniť sa do partizánskych jednotiek, alebo sa dostať do svojich domovov a dlhšou nečinnosťou vzbudiť dôveru. Potom mali začať diverznú činnosť – ničiť železničné trate, porušovať kábelové vedenie, vykonávať menšie sabotáže, vyvolávať paniku sabotážami při slávnostných akciách a podobne. Každá skupina bola vyzbrojená asi ¾ kg trhavín s potrebnými rozbuškami a zápalnými šnúrami, pištoľou, ručnými granátmi, nutnou zásobou potravín a slovenskými a ruskými peniazmi. Skupiny však nemali na koho nadviazať spojenie, ani rozkaz vrátiť sa v prípade neúspechu. Pawlowsky sa v tomto čase potreboval zbaviť slovenských príslušníkov jednotky, pretože pripravoval nové akcie na Morave a v Čechách, pri ktorých chcel využiť najmä sudetských Nemcov.

Samotné prevlňovanie prebiehalo so súhlasom nemeckých jednotiek, ktoré v danom priestore operovali a boli s ním oboznámené aj slovenské orgány. Za účelom hladkého priebehu akcie boli predné línie  oboznámené s menom jednotky Jozef, ako aj s heslami akcie. Prvé skupiny používali heslo „katze“ – mačka a ostatné „katzeschwanz“ – mačací chvost. Ďalším poznávacím znamením členov skupín bol popis veliteľa (Tutter) a dohovorené miesto – schránka, kde sa mali zaznačovať miesta a časy schôdzok. V určenom mieste urobil v prvom okne vľavo v mužských WC prvý člen skupiny krúžok, druhý cez kruh čiaru a tretí čas a miesto schôdzky. Tieto úkony odpadli, ak sa členovia prevlňovacej skupiny dobre poznali.

Po odchode z okolia Púchova sa teda ďalšie skupiny pripravovali už na Morave. Tutter ich pripravoval vo Vizoviciach. Prevlňovanie štyroch slovenských skupín sa dialo pod osobným Tutterovým dohľadom a za ochrany vojenskej čaty pod velením poručíka Michalského. Vysadenie sa uskutočnilo v okolí Brna, kde už v tom čase bol front. Jednotka Jozef nedostala ani od jednej vyslanej skupiny žiadnu správu. V tomto čase však už Pawlowsky pripravoval diverzné skupiny pre české pohraničie, ktoré sa už začali premiestňovať do priestoru svojho budúceho pôsobenia a tak ho osud slovenských skupín nezaujímal. Osud váčšiny týchto prevlňovacích skupín bol však skoro navlas rovnaký. Ich príslušníci boli krátko po prekročení frontu zadržaní sovietskymi vojenskými jednotkami, niektorí sa sami prihlásili, väčšinou v mieste svojho bydliska. Časť zo slovenských príslušníkov jednotky Jozef bola sovietskym vojenským tribunálom na Morave odsúdená k trestu odňatia slobody v rozmedzí od 15 do 25 rokov a svoj trest si odpykali v ZSSR. Do Československa boli repatriovaní v rokoch 1953 až 1955.

Koncom apríla 1945 sa skončila činnosť špeciálnej protipartizánskej jednotky s krycím názvom Jozef. Aj vysadzovanie diverzných skupín do českého pohraničia sa ukázalo iluzórne a štáb jednotky začal myslieť skôr na vlastnú bezpečnosť než na plnenie stanovených úloh. Činnosť jednotky Jozef sa však nepodarilo utajiť. Zostali za ňou masové hroby a odhalené prevlňovacie skupiny, ktorých príslušníci vypovedali o činnosti a zámeroch jednotky. Postupne bola väčšina členov štábu jednotky zadržaná a súdená.

Stíhací zväz Juhovýchod, stíhacia skupina Slovensko s krycím názvom Jozef bola jednotka, ktorá aktívne pracovala v súkolí nemeckého nacistického teroru.

Na území Slovenska jednotka Jozef dokázateľne zlikvidovala najmenej 42 osôb v období od novembra 1944 do druhej polovice marca 1945.

NADRIADENÉ ORGÁNY
SS divízia Brandenburg
Veliteľ: SS-Obersturmfuhrer Otto SKORCZENY
Frontestelle II, Sud-Ost, vo Viedni
Veliteľ: podplukovník FECHNER
Veliteľ referátu Slovensko: kapitán NOWAK

Štruktúra jednotky:
Veliteľ: SS-Obersturmfuhrer Dr.Werner PAWLOFSKI
Velitelia čiat: SS-Untersturmfuhrer Ferdinand SONNBERGER, SS-Oberscharfuhrer Ing.Werner TUTTER, SS-Oberscharfuhrer PURITZER, SS-
Oberscharfuhrer HANKE


Autor:
Mgr. STANISLAV MIČEV - riaditeľ Múzea SNP v B.Bystrici
 

 

spať na WW2 - fakty