Výstava ukoristených sovietskych zbraní v Bratislave
október 1941

 

V letných mesiacoch 1941 počas poľného ťaženia Sovietskym územím, ktorého sa Slovensko účastnilo ako spojenec Nemecka, získavala Slovenská armáda veľké množstvo koristného vojenského materiálu. Ustupujúca Červená armáda zanechávala za sebou množstvo výzbroje, výstroje, munície či iného materiálu v poškodenom alebo nepoškodenom stave. Postupujúce jednotky Slovenskej armády nachádzali motorové či obrnené vozidlá, vojenské prilby, guľomety, pušky, kanóny, muníciu, motorové člny či leteckú techniku.

Vojenská korisť prirodzene vyvolávala veľký záujem slovenských vojakov a dôstojníkov, ktorí si chceli priniesť domov nejakú osobnú trofej. Tým samozrejme vznikalo nebezpečie vzniku úrazov vyplývajúcich z neodbornej manipulácie s ukoristenými zbraňami a muníciou. Velenie Slovenskej armády bolo nútené prijať zákaz vstupu do skladov ukoristeného materiálu pod hrozbou prísnych trestov. Tieto sklady boli často strážené nedostatočne, v mnohých prípadoch neozbrojenou protisovietskou ukrajinskou milíciou. Zákonite musel prísť zákaz dotýkať sa podozrivej munície, jej zberu a prechovávania. Nájdená munícia bola odstraňovaná z komunikácií ako aj z miest, kde boli ubytované jednotky. 

Zo začiatku boli miesta nálezov koristného materiálu hlásené na Spravodajské oddelenia slovenských poľných divízií.

Od 9.júla 1941 bol v obsadenom meste Chyrow u Etapného veliteľstva vecí materiálnych (pplk. gšt. Koloman Brezány) zriadený Ústredný sklad pre sústreďovanie ukoristeného materiálu.
Neskôr, 16.júla 1941, bola z kapacitných a dopravných dôvodov u Armádneho veliteľstva v obsadenom meste Wielki Lubieň zriadená Predsunutá zberňa ukoristeného materiálu (špeciálne zbrojného a delostreleckého).
V týchto frontových zberniach bol ukoristený materiál skontrolovaný, zabezpečený pred neodbornou manipuláciou, následne roztriedený a rozvezený do slovenských zápoľných Zbrojníc. Značný záujem Slovenskej vojenskej správy vyvolával nájdený špeciálny materiál ako plynové masky, impregnované odevy, pohonné hmoty, pneumatiky ako aj zdravotnícky materiál. Nepohrdlo sa taktiež stavebným materiálom a náradím ako lopaty, krompáče, cement, asfalt.
Väčšina ukoristených zbraní odišla z východnej fronty na Slovensko v júli a v auguste 1941. Veliteľ Ústrednej zbrojnice v Trenčíne stot. tech. zbroj. Michal Biščo si však sťažoval, že do Zbrojnice prichádza často koristný materiál rozbitý, alebo so zanedbateľnou hodnotou. Preto sa menej hodnotná korisť mala ponechávať v Odbočke Zbrojnice II v Prešove a do Ústrednej Zbrojnice dodávať iba skutočne hodnotný materiál.

Ukoristený materiál bol z etapného veliteľstva v Chyrowe prevezený do novovzniknutej Zberne ukoristeného materiálu v Medzilaborciach (npor. tech. zbroj. František Kuracina, resp. por. pech. v zál. Fridrich Tuma). So Zberne sa odosielala korisť z Medzilaboriec od 20.júla do 26.augusta 1941 ďalej na Slovensko. Koncom augusta 1941 sa začal na Slovensku súpis dovezeného ukoristeného materiálu.
Od augusta 1941 si Nemecké Vrchné veliteľstvo brannej moci začalo vyhradzovať právo odsúhlasiť každý odsun ukoristeného materiálu z frontovej oblasti do týlu. Čo sa nepodarilo doviezť na Slovensko v letných mesiacoch 1941, povoľovali neskôr Nemci už len zriedkakedy. Spotreba materiálu totiž s narastajúcou intenzitou bojov na východnom fronte veľmi vzrástla a Nemci veľmi dôkladne kontrolovali každý ukoristený materiál s cieľom ďalšieho využitia v krutých bojoch.
Slovenská armáda odviezla do tylu aj 9 sovietskych obrnených ťahačov Komsomolec, niekoľko  nákladných automobilov značiek ZIS-5, GAZ-Ford, Triumph-Gloria, pásový traktor Caterpilar-Komsomolec, cisternu a niekoľko motoriek.

Pre práve vznikajúce Vojenské múzeum v Bratislave (správca múzea rtk. Ľudovít Vykysalý) bol vybraný 50mm pechotný minomet, 82mm minomet, 45mm protitankový kanón ako aj ďalšie doplnky pre delostreleckú a tankovú techniku. Tieto aj ďaľšie exponáty boli dočasne umiestnené v Bratislave v priestoroch Odevného skladu č. I Vojenskej akadémie, vo Filiálke Delostreleckého skladu, v Pionierskom (ženijnom) sklade na Mlynských Nivách, alebo na cvičisku na Kuchajde.

10.septembra 1941 dostal veliteľ Vojenskej akadémie pplk. pech. František Krakovský poverenie usporiadať výstavu ukoristených zbraní pre širokú verejnosť v priestoroch Vojenského múza v Bratislavských kasárňach M.M. Hodžu na Tehelnom poli. Spolu s ďalšími odborníkmi na zbrane, propagandu a umenie obchádzal Krakovský vojenské jednotky za účelom výberu do úvahy prichádzajúceho ukoristeného vojenského materiálu.

29.októbra 1941 vládla na Tehelnom poli slávnostná atmosféra. Krátko po 15.00 hod prišiel na otvorenie výstavy osobne prezident Tiso spolu s ďalšími členmi slovenskej vlády. Po vykonaní prehliadky nastúpenej čestnej jednotky sa prezident odobral do výstavnej haly. Výstavu otvoril minister národnej obrany gen. Ferdinand Čatloš za prítomnosti členov vlády a ostatných štátnych orgánov (Vojtecha Tuku, Martina Sokola, Alexandra Macha, Tida J. Gašpara, Franza Karmasina) ako aj predstaviteľov Nemeckej vojenskej a leteckej misie na Slovensku.

Pri vchode do veľkej haly pútalo pozornosť návštevníkov množstvo zbraní rôznych typov. V hale sa nachádzal glóbus, na ktorom boli farebne vyznačené územia vtedajších mocností v Európe. Zo stropu sa na otvorenom padáku spúšťala figurína sovietskeho parašutistu. Uprostred haly sa oblúkovito tiahlo schodisko, ktoré bolo ozdobené dvoma radmi vlajok všetkých štátov, bojujúcich proti ZSSR. Vedľa delostreleckých zbraní mohli návštevníci vidieť 2 stíhacie lietadlá – dvojplošník Polikarpov I-153 a jednoplošník Polikarpov I-16. Na obidvoch boli stopy po guľkách a jedno z nich malo vrtuľové listy pokrivené po páde. V rohu haly bolo vystavené protilietadlové delo. Ďalej tu bol vystavený ľahký tank T-26 vzor 1937, tabuľka označujúca tento exponát uvádzala hmotnosť 9 ton. Svojou veľkosťou určite nesklamala 152 mm kanónová húfnica vz. 37. Pozornosť pútalo taktiež protilietadlové guľometné štvorča. Blízko tanku sa nachádzali dva gumené člny pre 10 a 20 mužov. V ďalšom rohu haly bol umiestnený načúvací prístroj protivzdušnej obrany, za ním na stene mapy ZSSR. Časť výstavy priblížila maskovanie vojsk v teréne, keď znázorňovala sovietskych vojakov v palebnom postavení a pri pozorovaní. Ideologickým námetom bolo ukázať ako sovietske zbrane ohrozovali civilizovanú Európu a celý svet. Propagačné materiály a politická literatúra mali ukázať čo by  nasledovalo po víťazstve sovietskych zbraní. Nemalá pozornosť bola venovaná sovietskej protináboženskej propagande.  Návštevníci sa tiež zoznámili so sovietskym maliarstvom a sochárstvom. Nechýbali tu sochy komunistických činiteľov, generálov a vojakov. Zvláštne miesto zaujímali ukoristené bojové zástavy Červenej armády. Protiváhu tvorili predmety dokumentujúce úspechy a hrdinstvo slovenských zbraní. Obrazy od por. Ľ. Ilečku znázorňovali v nadživotnej veľkosti boje slovenskej armády. Nezabudlo sa ani na padlých slovenských vojakov. Na dekoráciu v slovenských národných farbách bola umiestnená tabuľka s menami padlých.  Boli tu umiestnené aj modely mohýl postavených na ich počesť v Sanoku, Lvove a Lipovci.

Výstava bola pre verejnosť otvorená denne od 8 do 12 hod a od 14 do 17 hod. povinne ju navštevovali žiaci bratislavských škôl, delegácie z vidieka, študenti vojenských škôl a kurzov.

A čo sa s exponátmi stalo neskôr ?

Začiatkom roku 1945 sa zbierkový fond Vojenského múzea premiestnil z Bratislavy do Trenčína, kde bol uložený vo vojenských skladoch v Hlinkových a Štefánikových kasárňach v mestskej časti Sihoť. Vo februári 1945 boli zbrane prevezené do skladov v Motešiciach. Zbierkový fond prevzala strážna čata. Správca múzea s veliteľom čaty urobili poslednú kontrolu v marci 1945. Potom sa už stopy strácajú ...









 

Spracoval: Marder
Zdroj: časopis HPM, r.z. MK ČR 5340, roč. XIII, 2003, č.12

 

spať na WW2 - fakty