Nemecká tanková technika v službách ČSĽA

po roku 1945

 

 

T-40/75N (PzKpfw IV)

Prvé vozidlo, ktoré v  článku spomeniem, bude nemecký stredný tank PzKpfw IV, ktorý bol do služby ČSA (neskôr ČSĽA) zaradený vo verziách G, H a J. Rátalo sa aj s využitím starších verzií, pri ktorých by bol pôvodný kanón nahradený kanónmi KwK 40 L/43 a L/48. Z dôvodu nedostatku kanónov sa však od tejto myšlienky upustilo. Stroje boli do stavov zaradené celkom neskoro, až v roku 1947, i keď podnety vznikli už v roku 1945. V roku 1949 stroj dostal oficiálny názov T-40/75, neskôr T-40/75N. Opravu pôvodných strojov dostala na starosť ČKD. Prvý stroj bol oficiálne prijatý do výzbroje v roku 1948. Do konca roku bolo prijatých do výzbroje 37 kusov, plánované množstvo bolo 80 kusov. To sa dosiahlo v roku 1950, celkové množstvo strojov činilo až 82 kusov. Stroje boli umiestnené v jednotkách dislokovaných v Strašiciach a Dědiciach. Tanky boli z výzbroje stiahnuté v roku 1954, keď boli umiestnené do rezervných jednotiek, dislokovaných v Olomouci, Výškove na Morave, Kežmarku a Martine. V roku 1955 bolo 45 kusov tankov predaných do Sýrie, zvyšné stroje boli zošrotované. Podarilo sa však dochovať niekoľko strojov, konkrétne sa nachádzajú po jednom kusy v Lešanoch, Banskej Bystrici a Vyšnom Komáriku. 

V roku 1955 vznikla myšlienka použitia veží z T-40/75 ako súčasť pohraničného opevnenia. Bol dokončený jeden prototyp, ktorý bol skúšaný v priestoroch VVP Jince-Padrť. Skúšky prebiehali streľbou z kanónu vz.52 na vežu PzKpfw IV, ktorá bola osadená na železobetónovom bunkri. Ukázalo sa však, že veža streľbu nevydržala a preto sa celý projekt o použití veží ako pevnostné objekty zrušil. Iná veža tanku našla použitie na delovom člne DČ-1, ktorý operoval na Dunaji. Niekoľko veží sa taktiež použilo ako súčasť dvoch vagónov obrnených vlakoch.
 

 
Prostějov, 1969
 


Prostějov, 1969
 


Prostějov, 1968
 


Delový voz vz. 45 osadený vežou z PzKpfw IV

 

T-42/75N (PzKpfw V Panther)

Keď v roku 1947 prebiehala generálka strojov, ktoré boli schopné zaradeniu do služby ČSĽA. V skladoch bolo 65 kusov tankov Panther, chopných k zavedeniu však bolo len 40 kusov. Opravy započali na 39 kusov PzKpfw V Panther Ausf. G, neskôr pribudlo ďalších 5 kusov. O opravy sa postarala ČKD a Škoda. Do roku 1952 sa však podarilo opraviť len 32 kusov tanku. Do výzbroje sa masovo začali dostávať stroje T-34/85, preto sa od ďalších opráv tanku upustilo. Stroje boli uložené v Dědiciach a Žiline. 

V roku 1955 padlo rozhodnutie o prerobeniu 15 kusov na vyprošťovacie tanky VT-42 (Bergepanther). V roku 1958 v armáde slúžilo 7 vyprošťovacích tankov (stroje zbavené veží a nahradené navijákmi) a 15 ťahačov (len zbavené veží). Stroje boli definitívne vyradené z výzbroje v roku 1959.
Popri prerábaní strojov na ťahače a vypršťovacie stroje sa uvažovalo aj o použití korby tanku ako platformu pre rôzne delá. Boli vypracované projekty, pri ktorých mali vozidlá niesť húfnicu vz.18, húfnicu vz. 18/47, kanón vz.18 a mínomet B-20. Ani jeden z projektov nebol realizovaný.
 


VT-42 (Bergepanther), 1957
 


ST-I (Jagdpanzer 38(t))

Prvé samohybné delom ktoré spomeniem, bude nemecký stíhač tankov Jagdpanzer 38(t), známy hlavne pod prezývkou Hetzer. Výhodou zavedenia ST-I do výzbroje ČSA bol fakt, že na území Čiech už za čias Protektorátu Čechy a Morava sa v továrňach ČKD a Škoda Jagdpanzere vyrábali. Už v roku 1945 padlo rozhodnutie o opätovnej výrobe tohto stroja. Boli vypracované dva projekty - ST-I, ktorý mal slúžiť na priamy boj s tankami nepriateľa a ST-III, ktorý mal slúžiť na cvičné účely.  Po testoch v roku 1946 sa rozhodlo o kúpe 50 kusov oboch verzií. Neskôr o ST-I začalo mať záujem aj delostrelectvo. Bolo preto objednaných ďalších 20 úplne nových strojov a 87 ďalších, ktoré mali vzniknúť opravou pôvodných nemeckých strojov. 

Prvé kusy si armáda prevzala v roku 1947. Jednalo sa o cvičné stroje ST-III. V roku 1948 sa názov vozidla zmenil z ST-I na Sh PTK 75mm vz. 39/44. Záujem začalo mať aj Švajčiarsko a tak celkové množstvo strojov predstavovalo 150 kusov ST-I, 50 kusov ST-III a 10 kusov Bergepanzer 38(t) (vyprošťovacia verzia). Stroje boli dislokované v Praha-Ruzyň a v Hodoníne. Stroje ST-III boli dislokované v Dědiciach a Hraniciach. V roku 1950 prebehla reorganizácia. Stroje tak skončili Pacove, Jinci, Martine a Plzni. Okrem štandardných strojov sa v skladoch nachádzali ešte stroje z Pražského povstania, samohybné húfnice Grille či dokonca prebiehal aj vývoj plameňometného tanku PM-1. 

V Švajčiarsku sa ST-I uplatnili pod názvom G13.

V roku 1959, a neskôr aj v roku 1961 bolo do Guinei dodaných 8 kusov ST-I. 
 




ST-I, Klatovy



ST-III



Prototyp plameňometného tanku PM-I
 


ST-II (Marder III)

História služby ST-II v ČSA nie je moc obšírna. Dôvodom je, že celá koncepcia tanku bola zastaralá a preto sa stroje vyradili zo služby už v roku 1950. Udáva sa, že ČSA mala vo výzbroji približne len 10 kusov verzie M a H, ktoré boli umiestnené v Prahe, neskôr v Žatci a skončili v Dědiciach.
Stroje boli už hneď na začiatku služby zaradené len do výcvikových jednotiek. V roku 1950 boli zrejme všetky stroje zošrotované.

 

SD-75/40 (StuG III)

Oprava približne 70 kusov strojov StuG III Ausf.G započala v Přelouči, kde už sa stroje tohto typu opravovali počas Protektorátu Čechy a Morava. Prvých 6 kusov bolo pre armádu dodaných v roku 1947. V ten rok ešte pribudlo 40 kusov. Na konci roku začali prebiehať modernizácie strojov (drobné úpravy, napr. zaliatie otvoru pre guľomet). Do konca roku 1947 bolo armádou prebratých 6 kusov modernizovaných vozidiel. Do konca roku 1948 bolo dodaných ešte 50 kusov vozidiel. Na rok 1949 sa rátalo ešte s výrobou 75 vozidiel. Stroje boli dislokované v Martine, Plzni a v Jinciach. 

Celkovo bolo vo výzbroji 108 kusov, zvyšných 18 kusov bolo na sklade v Martine. Od roku 1953 sa stroje začali nahradzovať sovietskými SD-100. Všetky stroje boli nahradené v roku 1954 a boli uložené v Martine. 30 kusv sa neskôr vyčlenilo do Rajhradu. 

V roku 1955 prebehol do Sýrie vývoz 40 kusov. 
Všetky stroje skončili službu v roku 1960 v Dědiciach.

Prebiehali aj československé úpravy stroja. Bolo plánované vyzbrojenie strojov československým kanónom A 19, neskôr sovietskym vz.44.
 


Prostějov, 1967
 


ShPTK vz.40-IV (StuG IV)

Počas súpisu strojov PzKpfw IV v roku 1947 sa v skladoch nachádzal aj jeden kus stroja StuG IV. Stroj bol opravený a dodaný do služby v roku 1948. Stroj bol vedený v tankovom učilišti a mal byť použitý pre náhradné súčiastky pre stroje SD-75/40. 
V tankovom učilišti zrejme aj stroj dokonal a bol rozobratý.

 ShPTK vz.43N (8,8 cm Pak 43/1 auf GW III/IV)

V roku 1949 bolo zavedených do výzbroje 12 kusov tohto samohybného dela, známeho predovšetkým pod názvom Nashorn. Jednalo sa o stroje opravené v ČKD. Oprava pozostávala z 18 kusov týchto strojov, no 4 kusy sa podariť neopravilo.  Boli zavedené do delostreleckých jednotiek. V roku 1953 boli všetky stroje presunuté do Rajhradu. 

Všetky stroje boli vyradené v roku 1955, keď boli nahradené strojmi SD-100.

 

ShH vz.18/47 (15cm s.F.H.18/1 auf GW III/IV)

V roku 1947 bolo do skladu v Miloviciach prevezených 12 kusov tejto samohybnej húfnice, známej predovšetkým pod názvom Hummel. Prebehla ich generálna oprava, stroje dostali československú húfnocu vz.18/47. V roku 1949 boli všetky stroje umiestnený v Dědiciach, neskôr boli stroje prevezené do Strašíc. 

Všetky stroje boli demontované v roku 1956 až na 1 kus, ktorý bol umiestnený v priestoroch základe v Dědiciach. Jeho ďalší osud mi je neznámy.

 

SD-105 (10,5cm s.F.H.18/1 auf GW III/IV)

Po skončení vojny sa na území ČSR našlo 30 týchto húfnic. Opravilo sa 22 strojov, 12 kusov bolo vyzbrojených húfnicou leFH 18 a 10 kusov húfnicou StuH 42 L/48. V roku 1947 boli všetky stroje presunuté do Milovíc. V roku 1949 sa do výzbroje podarilo dostať 8 kusov tohto stroja, tie boli zaradené v Dědiciach. V roku 1950 boli presunuté do Strašíc, kde figurovali ako ťažké tanky. V roku 1953 boli presunuté do Rajhradu, kde ich však nahradili stroje SD 75/40N. 

Ich definitívny koniec nstal v roku 1954, keď boli všetky stroje po príchode T-34/85 vyradené z výzbroje.





autor: Jaroslav Cabuk
zdroj: vvbvb-sk.webnode.sk

 

spať na WW2 - fakty