|
Ján Takáč sa
narodil 17.septembra 1919. Po absolvovaní základnej vojenskej služby v
slovenskej armáde, ktorá podľa jeho vlastných vyjadrení nespĺňala
jeho predstavy, vstúpil začiatkom roka 1943 dobrovoľne do nemeckých
formácií Waffen-SS. Po nastúpení služby bol presunutý do Viedne, kde
bol zadelený k druhu zbrane - pancieroví granátnici. Išlo
o mechanizovanú pechotu,
používajúcu obrnené
polopásové transportéry a motorizovanú pechotu na nákladných
automobiloch, ktorej hlavným účelom bola podpora tankových divízií.
Nasledoval niekoľkomesačný výcvik v
doplňovacom a výcvikovom prápore pancierových granátnikov Waffen-SS
(Panzergrenadier Ersatz und Ausbildung Battalion der Waffen-SS) a
zadelenie k bojovej jednotke. Ku ktorej bojovej jednotke bol Ján
Takáč v roku 1943 zaradený dnes môžeme iba odhadovať, no podľa
nemeckých zdrojov však nastúpil službu k frontovému útvaru.
Podľa
jeho vlastných spomienok publikovaných v časopise Náš boj, všetky
indície smerujú k tomu, že na jeseň 1944 slúžil v 10.SS-Panzer
Division Frundsberg, patriacej v tej dobe spolu s
9.SS-Panzer Division
Hohenstaufen
pod
II.SS-Panzerkorps. V tejto divízii slúžil aj
neskorší známy nemecký spisovateľ Günter Grass. V prípade, že by bol
Takáč slúžil u tejto divízie už od začiatku svojho pôsobenia vo
Waffen SS, teda od roku 1943, musel sa zúčastniť ťažkých bojov
divízie v Rusku a na Ukrajine.
6.septembra 1944 začali spojenecké vojská dovtedy najväčšiu
výsadkovú operáciu v druhej svetovej vojne pod názvom operácia
Market Garden. Cieľom tejto operácie, na ktorej sa zúčastnilo asi 20
tisíc amerických, britských a poľských výsadkárov, bolo obsadiť
mosty cez rieku Rýn, čo by umožnilo spojencom ďalší útok na Nemecko.
Vysadenie takého množstva výsadkárov nenechalo samozrejme chladným
ani nemecké velenie, a tak dostáva II. SS-Panzerkorps rozkaz
zasiahnuť proti inváznym vojskám. Je nutné podotknúť, že ako
10.SS-Panzer-Division Frundsberg, tak i jej sesterská divízia
9.SS-Panzer-Division Hohenstaufen ani zďaleka nedosahovali tabuľkové
divízne počty, a tak z nich boli vytvorené len bojové skupiny
Kampfgruppe Frundsberg a Kampfgruppe Hohenstaufen. Prvá z nich, v
ktorej slúžil aj Ján Takáč aktívne bojovala pri meste Nimwegen proti
americkej 82nd Airborne Division. Po ukončení operácie Market Garden
bránila svoje pozície proti britskému XXX.Zboru a zbytkom First
Allied Airborne Army. Ján Takáč mal v tomto čase hodnosť
SS-Rottenführer a funkciu veliteľa družstva pancierových
granátnikov. Z tohto obdobia pochádzajú aj jeho spomienky, ktoré
líči v článku "V obrannom postavení na Rýne". Kampfgruppe Frunsberg
bola následne 27.októbra 1944 stiahnutá z bojových operácií a
presunutá k odpočinku a doplneniu stavu do nemeckého Geilenkirchenu.
V tomto období sa začína pre 25-ročného Jána Takáča nová kapitola
vojenskej služby. Nie je presne jasné, či na seba upozornil svojim
listom ministrovi národnej obrany gen.Čatlošovi, alebo možnými
opletačkami so slovenskými orgánmi, no faktom ostáva že
SS-Rottenführer Ján Takáč nastupuje koncom roka 1944 službu v
kancelárii poradcu (Beratera) pre Hlinkovu gardu
SS-Obersturmbannführera Viktora Nagela v Bratislave. Nageler
chápajúc situáciu, ktorá vznikla po SNP pre namecké zložky na
Slovensku, stal sa jedným z hlavných podporovateľov transformujúcej
sa Hlinkovej gardy. Tá reagujúc na vzniknutú situáciu začala
formovať vojenské jednotky - Pohotovostné oddiely HG a Poľné roty HG
na boj proti partizánom. Ján Takáč, človek s bohatými frontovými
skúsenosťami, ovládajúci slovenský jazyk, poznajúci politickú
situáciu na Slovensku a v neposlednom rade pre Nagelera aj človek
spoľahlivý, dostáva v kancelárii poradcu pre HG úlohu pomôcť pri
výstavbe poľných jednotiek HG.
V Bratislave vzniká poddôstojnícka škola
HG a Heimatschutzu, v Holíči zase výcvikový oddiel, kde gardisti
cvičia svojich mužov podľa nemeckého vzoru. Takáč vo svojej funkcii
komunikuje s gardistickými veliteľmi, predáva im skúsenosti zo
svojej frontovej služby a pomáha pri organizácii jednotiek. V tomto
období pravdepodobne vzniká (pod dohľadom kancelárie Beratera) aj
séria článkov pre gardistický časopis Náš boj.
Ani toto zaradenie
však pre Takáča nemalo byť posledným. Už 15.februára 1945 povoláva
Personalstelle des SS-Hauptamtes (Personálna správa Hlavného úradu
SS) diaľkopisom číslo 1424 SS-Rottenführera Jána Takáča a jeho
kolegu SS-Unterscharführera Huga Jurinu (ten zodpovedal za pomoc HG
pri automobilovej technike) do Berlína, kde ich mal očakávať ďalší
rozkaz k zadeleniu do frontovej jednotky. Hneď na druhý deň,
uvedomujúc si Takáčovu dôležitosť, reagoval Nagelerov nástupca
SS-Obersturmführer Klatz žiadosťou na generála Waffen SS Bergera a
SS-Standartenführera Witisku o zrušenie prevelenia. O Takáčovi píše:
"Takáč je ako slovenský dobrovoľník v SS s takmer dvojročnými
frontovými skúsenosťami veľmi cenná a spoľahlivá sila pre budovanie
gardistických poľných jednotiek".
Klatzova žiadosť
však v posledných mesiacoch vojny, kedy Nemecko povolávalo do zbrane
už aj 16 ročné deti nebola vypočutá a Takáča s Jurinom nahradili
príslušníci nemeckého SS-Heimatschutzu. Môžeme už len hádať kam
smerovala Takáčová cesta z Berlína. A tak sa stopa po vtedy mediálne
najznámejšom slovenskom dobrovoľníkovi vo Waffen-SS končí. Viac
informácií o ňom by nám hádam poskytol podrobnejší výskum nemeckých
archívov.
|
