|
Gustav Wendrinský
sa narodil v Bratislave 24.januára 1923. Prevažnú časť detstva, od r.
1929 do r. 1938 prežil v Semtíne pri Pardubiciach. Jeho otec,
zamestnanec bratislavskej firmy "Dynamit -Nobel" tu pracoval vo
firme "Explosia Semtín" a ako odborník na výrobu výbušnín sa
podieľal na vývoji presláveného Semtexu. Mladý Gustav sa od chyžnej,
pochádzajúcej z Petrohradu, ktorá utiekla po
bolševickej revolúcii do ČSR, naučil perfektne rozprávať po rusky, čo bolo
pre jeho budúcu vojenskú kariéru veľmi dôležité. Od nej sa z prvej
ruky dopočul o pravej tvári bolševického režimu v Rusku.
V roku 1938 sa rodina vrátila do Bratislavy, mladý Gustav mal 15 rokov. V
dobre situovanej meštiackej rodine Wendrinských sa rozprávalo tak,
ako to bolo v tomto meste zvykom - nemecky a slovensky. O rok
neskoršie začala 2.svetová vojna a novovzniknutý Slovenský štát sa jej
ako spojenec Nemecka aktívně zúčastnil.
Začiatkom r. 1940 Gustav Wendrinský, ktorý bol jedináčik, dosiahol
vekovú hranicu 17 rokov potrebnú na prijatie do elitnej zložky
nemeckej armády - Waffen SS. Požiadal o vstup a pretože spĺňal
všetky prísne kritériá, bol prijatý.
Tento akt sa odohral viacmenej ilegálne, pretože oficiálna medzištátna zmluva,
ktorá legalizovala podobné konanie, bola podpísána až 7.júna 1944. Následne bol odvelený k
1.SS-Totenkopf-Reiterstandarte s posádkou v
okolí Varšavy. Tam absolvoval výcvik protitankového strelca.
Bolo mu pridelené registračné číslo 118615 a osobná známka
-74-5.SS-Kav.Rgt.2.
Do dňa útoku na Sovietsky zväz 22.júna 1941, bola táto jazdecká
jednotka rozšírená na silu dvoch plukov. Niesla nové označenie
SS-Totenkopf-Reiterregimenter 1 a 2. Bez ťažkej bojovej techniky vo
svojom vybavení bola ako druhosledová formácia používaná na výpomoc
pri operáciách tankových divízií a väčších vojenských zväzkov v
rámci armádnej skupiny Stred. Tisícky sovietských vojakov, ktorým sa
v oblasti bojov tohoto armádneho zoskupenia podarilo uniknúť zajatiu
sa rýchlo začalo stávať hrozbou v zázemí nemeckej armády.
Spoločne s ďalšími druhosledovými jednotkami sa Gustav Wendrinský dostal
do bojov proti fenoménu, ktorý nečakane a výrazne zasiahol do
priebehu vojny na východe - partizánom. V neschodných pralesoch,
nekonečných a bezodných močiaroch Pripjaťskej oblasti, v lesoch pri
mestách Velikie Luki, Toropez a Ržev.
V decembri r.1941, v kritických chvíľach, keď Sovieti zahájili
mohutný protiútok, nachádzali sa SS-Totenkopf-Reiterregimenter 1a 2,
v oblasti Valdajských výšin na brehoch Volgy, severozápadne od
Moskvy. V tomto veľmi kritickom období boli oba regimenty
nasadzované už aj do prvej línie a účastnili sa bojov pri Rževe, v
ktorých veliaci generál 9. armády Model, zastavil postup sovietských
jednotiek a zabránil zrúteniu sa armádnej skupiny Stred.
V apríli r. 1942 stiahlo vojenské velenie zdecimované zvyšky
SS-Totenkopf-Reiterregimenter 1 a 2 z fronty. Boli odvelení do
doplňovacieho a výcvikového tábora v Debica v Poľsku.
V septembri 1942, opäť v akci, rozšířená na divíziu a premenovaná na
SS Kavallerie Division bojuje ako pomocná, druhosledová
jednotka, proti partizánom v oblastiach Vitebsk, Vjazma a Demidov.
Vzhľadom na vysoké straty prvosledových jednotiek na východnej
fronte je stále častejšie nasadzovaná v prvej linii.
Naďalej v operačnej oblasti skupiny armád Stred, sa divízia
zúčastnila v dňoch 25.novembra až 15.decembra 1942 tvrdých bojoch v
oblasti Ržev, Syčevka, Belyj, v ktorých boli porazené a zničené dva
zbory Sovietskej armády, ktoré mali za úlohu zlikvidovať výběžok
fronty v oblasti Rževa, stále držaný 9. armádou generála Modela.
Vo februári 1943 bol protitankový oddiel ktorého bol Gustáv
Wendrinský pevnou
súčasťou, prevelený na výpomoc nemeckým jednotkám, odolávajúcím
náporu sovietskych jednotek v tzv. "oblúku" pri meste Orel, kde
zotrval v bojoch až do apríla 1943.
Rok 1943 bol pre jednotky 8.SS Kavallerie Division opäť rokom bojov proti
partizánom. V marci tohoto roku v okolí Brjanska, v apríli opäť v
oblasti Pripjaťských močiarov, kde sa akcie "Weichsel 1" zúčastnila
aj slovenská 2.zaisťovacia divízia. Boje v tejto
obrovskej oblasti s množstvom komárov a s rozlohou 200x120 km
štvorcových trvali až do konca augusta 1943.
Začiatkom septembra 1943 bola zaradená do armádnej skupiny Juh a natrvalo do
prvej línie. Od 23.októbra 1942 bola divízia premneovaná na 8.SS Kavallerie Division.
Divízia prechádza tuhými bojmi v oblasti Charkova. Gustav
Wendrinský bol príslušníkom
1.Kompanie
SS-Panzerjägerabteilung 8,
kde velil prvej čate.
Pod náporom sovietskych vojsk prebiehajú
ústupové boje cez Dneper až po Krivoj Rog, v ktorých je Gustav
Wendrinský 1.októbra 1943 vyznamenaný Železným krížom 1.triedy.
21.decembra 1943 je zdecimovaná divízia stiahnutá z fronty a odoslaná na
oddych a doplnenie stavov do Chorvátska.
12.marca 1944 je na návrh Adolfa Hitlera divízia premenovaná na
8. SS Kavallerie
Division Florian Geyer. V
marci r.1944 sa časť divízie zúčastnila bojov o Kovel. Doplnená o
nových brancov po prvý krát na plný stav 12 895 mužov, je 8.SS-Kavallerie-Division "Florian Geyer" nachádzajúca sa už v Maďarsku
dňa 5.septembra 1944 nasadená do bojov v Rumunskom Sedmohradsku.
Tirgu Mures, Iclanzel, to sú miesta ťažkých bojov na línii fronty
širokej 50 km, ktorú divizia udržala až do 9.októbra 1944 proti všetkým
sovietským a teraz už aj rumunským útokom. Za tento úspech bola
menována v dennom hlásení nemeckých branných síl.
Dňa 6.októbra 1944 začal mohutný úder sovietského 2 ukrajinského
frontu, pod velením maršala Malinovského, ktorý nasadil do útoku 63
sovietských a rumunských divízií. Cieľom bolo dobyť za chodu
hlavné mesto Maďarska Budapešť. K tomuto útoku sa o mesiac neskoršie pripojil aj 3.ukrajinský front pod velením maršála Tolbuchina. Druhým, väčším
cieľom bolo, po tom čo Nemecko stratilo ropu z rumunského Ploesti,
zablokovať posledný väčší zdroj ropy pre Nemeckú armádu v Maďarskom
Nagykanizse. A za tretie, odrezať pri Viedni cestu do Nemecka
armádným skupinám F a E ustupujícím z Grécka a Juhoslávie.
V ťažkých bojoch, trvajúcich od 18. do 28.októbra 1944 udržala
divízia pozície v okolí Nyiregyhaza. Následne bola stiahnutá do
bezprostrednej blízkosti Budapešti. Uzavrieť pevný kruh okolo
hlavného mesta Maďarska a začať vôbec samotný boj o jeho ovládnutie,
ktorý mal trvat eště ďalších 53 dní, dokázali sovietské a rumunské
vojska až 24.decembra 1944.
Na jednotlivca veľmi významný podiel na zmarení časového rozvrhu
akcií sovietskeho velenia mal aj Gustav Wendrinský. V tomto období už v
hodnosti SS- Oberscharführera (rotmajster) mal na svojom konte 41
zničených sovietských tankov, čo je najvyšší počet tankov zničených
jedným protitankovým delom počas 2.svetovej vojny. Z tohoto počtu mal na
svojom konte dva tanky zničené v tzv. boji z blízka - pancierovou
päsťou. To všetko ešte pred začiatkom bojov v Budapešti.
Toto boli úspechy, ktoré se už nedali prehliadnúť. Tam, kde stálo na
pozícii delo "Krutého psa z Prešporku" (ako nazývali Gustáva Wendrinského
jeho podriadení), bola cesta pre sovietske tanky zastavená. Odborník
na ničenie nepiateľských tankov, preslávený po celej divízii svojími
nevídanými husárskými kúskami, účasťou na všetkých "akciách
samovrahov", ale predovšetkým neprekonaný v počte zničených tankov,
stal sa SS-Oberscharführer Gustav Wendrinský u divízie legendou.
Navzdory niekedy nepredpisovému chovaniu, i keď bol "ríšskými
nemcami" z divízie občas braný ako "podradný cudzinec", jeho
vojenské kvality boli neoddiskutovateľné. Keď počas jediného dňa
bojov v obkľúčenej Budapešti zničil Gustav Wendrinský päť sovietských
tankov T-34, z toho opäť dva pancierovou päsťou, bol okamžite
navrhnutý na udelenie Rytierskeho kříža. Ešte v ten deň, bol návrh
najvyšším veliteľom Nemeckej brannej moci Adolfom Hitlerom
schválený.
A tak v bitke o Budapešť, ktorá trvala celkovo 108 dní a počas
ktorej sa mesto zmenilo takmer na hromadu ruín, bol
SS-Oberscharführer Gustav Wendrinský, štyri dni po svojich 22
narodeninách, ako najmladší člen divízie vôbec, dňa 27.januára 1945,
vyznamenaný Rytierskym krížom Železného kríža a o jeden stupeň
povýšený. (SS-Hauptscharführer-nadrotmajster).
Gustav Wendrinský padol, zasiahnutý strelou do hlavy o dva týždne neskoršie
niekedy medzi 11. až 13.februárom 1945, 20
km od Budapešti v dedinke menom Csobánka, pri pokuse nemeckých a
maďarských vojakov o únik z Budapešti.
V týchto dňoch bola 8.SS-Kavallerie-Division Florian Geyer
prakticky zlikvidovaná. Do vlastných línií sa prebojovalo približne
170 (slovom - sto sedemdesiat) zo 14 040 jej príslušníkov, čo bol
početný stav z augusta 1944. V jej radoch od 22.júna 1941 do 13.februára
1945 padlo, bolo nezvestných a ranených 30 000 vojakov.
19.októbra 2002 na novom vojenskom cintoríne hrdinov, v Budaörs na
predmestí Budapešti dunia delové salvy. Čestné jednotky Bundeswehru
a Maďarskej armády dávajú k pocte zbraň. Zaznie maďarská a nemecká
štátná hymna. Veľvyslanec SRN v Maďarsku, Wilfried Gruber prednesie
svoju reč. Veteráni a členovia čestných jednotek, kladú vence.
Vojenská hudba hrá smútočné pochody. Zaznie trúbka hrajúca nemeckú
vojenskú pieseň: Mal som raz kamaráta...
Tu, 150 km vzdušnou čiarou od rodného mesta Bratislavy, po 4350 km
dlhej ceste ruskou, rumunskou a maďarskou frontou, plnej bojov a
utrpenia, boli uložené telesné pozostatky nositeľa najvyššieho
vyznamenia Nemeckej brannej moci, Rytierskeho kříža Železného kríža,
SS-Hauptscharführera Gustava Wendrinského. Boli sem premiestnené z
cintorína v Csobánke. Budú na tomto mieste ležať, spolu s
pozostatkami 13.200 nemeckých a 570 maďarských vojakov, ktorí tri
mesiace pred skončením 2.svetovej vojny, padli pri obrane maďarského
hlavného mesta Budapešť. Celkovo v oblasti Budapešti padlo 25.000 nemeckých
vojakov.
Gustav Wendrinský nebol nikdy vážnejšie zranený a tak obstojí tvrdenie, že
bol nejdlhšie bojujúcím slovákom, účastniacim sa 2.svetovej vojny, či už
na nemeckej alebo sovietskej strane. V plnom bojovom nasadení
strávil přibližně tri roky.
|
